[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.rtps.sk\/zaujimave-fakty-o-historickych-menach-v-juznej-amerike\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.rtps.sk\/zaujimave-fakty-o-historickych-menach-v-juznej-amerike\/","headline":"Zauj\u00edmav\u00e9 fakty o historick\u00fdch men\u00e1ch v Ju\u017enej Amerike","name":"Zauj\u00edmav\u00e9 fakty o historick\u00fdch men\u00e1ch v Ju\u017enej Amerike","description":"\u25cf\u00a0 prv\u00fd pe\u0148a\u017en\u00fa menu, ktor\u00fa zo sebou \u0160panieli \u201epriniesli\u201c do Ameriky zah\u0155\u0148ali: strieborn\u00fd real, zlat\u00e9 excelento (v roku 1535 nahraden\u00fd escudom) a meden\u00fa mincu naz\u00fdvan\u00fa maraved\u00ed \u00a0 \u25cfmince pre novoobjaven\u00fa<a href=\"https:\/\/www.rtps.sk\/zaujimave-fakty-o-historickych-menach-v-juznej-amerike\/\" class=\"d-block breadmore\">Read More<\/a>\n","datePublished":"2025-02-28","dateModified":"2025-02-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.rtps.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.rtps.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/bf8a2da9791e94b6eb5cec245ee5eeceecb651e79e829278e2c546441579397e?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/bf8a2da9791e94b6eb5cec245ee5eeceecb651e79e829278e2c546441579397e?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"rtps.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.rtps.sk\/wp-content\/uploads\/img_a291189_w16608_t1537374581.jpg","url":"https:\/\/www.rtps.sk\/wp-content\/uploads\/img_a291189_w16608_t1537374581.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.rtps.sk\/zaujimave-fakty-o-historickych-menach-v-juznej-amerike\/","wordCount":369,"articleBody":"\u25cf\u00a0 prv\u00fd pe\u0148a\u017en\u00fa menu, ktor\u00fa zo sebou \u0160panieli \u201epriniesli\u201c do Ameriky zah\u0155\u0148ali: strieborn\u00fd real, zlat\u00e9 excelento (v roku 1535 nahraden\u00fd escudom) a meden\u00fa mincu naz\u00fdvan\u00fa maraved\u00ed\u00a0\u25cfmince pre novoobjaven\u00fa Ameriku najprv razili v \u0161panielskej Seville a Burgose a n\u00e1sledn\u00e9 prev\u00e1\u017eali lo\u010fami cez Atlantik do Mexika a Panamy\u00a0\u25cfv skuto\u010dnosti prvou \u017eenou zobrazenou na americkom \u0161tvr\u0165dol\u00e1ri bola cudzinka \u2013 \u0161panielska kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Izabela I. Kast\u00edlska\u00a0\u25cfzvl\u00e1\u0161tnym druhom minc\u00ed boli zlat\u00e9 \u201etepuzque\u201c, ktor\u00e9 vznikli ako odozva na nedostatok \u0161panielskych strieborn\u00fdch minc\u00ed. Boli razen\u00e9 u\u017e na americkom \u00fazem\u00ed a cirkulovali v obehu a\u017e do roku 1591.\u00a0\u25cfprv\u00e1 mincov\u0148a na strieborn\u00e9 mince vznikla v roku 1535 v Mexico City. Je najstar\u0161ou na \u00fazem\u00ed Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a z prv\u00fdch minc\u00ed vydan\u00fdch touto mincov\u0148ou koluje na svete u\u017e len posledn\u00fdch 300-400 kusov, ktor\u00e9 maj\u00fa nesmiernu historick\u00fa hodnotu.\u00a0\u25cf\u00a0 n\u00e1zvom \u201emacuquina\u201c boli ozna\u010den\u00e9 do\u010dasn\u00e9 strieborn\u00e9 mince s hrub\u0161\u00edm a nedokonalej\u0161\u00edm spracovan\u00edm, ktor\u00e9 sa razili v priebehu 17. storo\u010dia. Ich stiahnutie z obehu sa pok\u00fasil nariadi\u0165 kr\u00e1\u013e Karol III. ale ne\u00faspe\u0161ne.\u00a0\u25cf\u00a0 a\u017e v roku 1675 bola mexick\u00e1 Lima opr\u00e1vnen\u00e1 razi\u0165 zlat\u00e9 mince vo vlastnej mincovni \u00a0\u25cf\u00a0 obeh zlat\u00fdch minc\u00ed sa viac roz\u0161\u00edril po roku 1704 ke\u010f India prijala zlat\u00fd \u0161tandard\u00a0\u25cf\u00a0 rozvoj modernej\u0161\u00edch technol\u00f3gi\u00ed sa odzrkadlil aj pri razen\u00ed. V\u010faka z\u00e1konom z rokov 1728 a 1730 sa stal ich reli\u00e9f v\u00fdraznej\u0161\u00ed, minca nadobudla dokonale okr\u00fahle tvary a hrany boli kvalitne vyfr\u00e9zovan\u00e9.\u00a0\u25cf\u00a0 strieborn\u00e9 mexick\u00e9 re\u00e1ly sa stali predlohou pre mnoh\u00e9 modern\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 meny vr\u00e1tane americk\u00e9ho dol\u00e1ra, japonsk\u00e9ho jenu a \u010d\u00ednskeho j\u00fcana\u00a0\u25cfka\u017ed\u00e1 mincov\u0148a mala na minci vyrazen\u00fd vlastn\u00fd symbol skladaj\u00faci sa zo za\u010diato\u010dn\u00fdch p\u00edsmen alebo skratky aby sa dal \u013eahko identifikova\u0165 p\u00f4vod, napr\u00edklad mincov\u0148a v Lime \u2013 LIMA alebo LIMAE, San Luis Potos\u00ed \u2013 P alebo PTSI alebo PTS, Santiago de Chile \u2013 S \u00a0\u00a0\u25cfod roku 1983 sa mince razia u\u017e len v kr\u00e1\u013eovskej mincovni v San Luis Potos\u00ed. Ostatn\u00e9 mincovne v Lime, v Santo Domingo, Santiagu de Chile a \u010fal\u0161\u00edch mest\u00e1ch sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou siete kult\u00farnych historick\u00fdch pamiatok.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Zauj\u00edmav\u00e9 fakty o historick\u00fdch men\u00e1ch v Ju\u017enej Amerike","item":"https:\/\/www.rtps.sk\/zaujimave-fakty-o-historickych-menach-v-juznej-amerike\/#breadcrumbitem"}]}]