Archív značiek: migračná kriza

Poslanec NRSR Stanislav Drobný varuje pred nebezpečím skrytým v medzinárodnej zmluve o trestaní xenofóbie

V najbližších dňoch bude hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúceho sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov.

Predkladaný dohovor je presne ten typ dokumentu, ktorému by sme sa mali na Slovensku vyhnúť. Máme túto oblasť dostatočne pokrytú v súčasnom právnom stave, niet dôvod sa v tejto veci upisovať zahraničiu nejakou zmluvou. Slovensko tým nič nezíska, to skôr jeho občania môžu časom mnohé stratiť.

Ilustračné foto (zdroj: Pixabay)

V dokumente sa uvádza, že všetci ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Slobodu prejavu považuje za jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti ako jeden z hlavných predpokladov pokroku a rozvoja každej ľudskej bytosti. Dokonca sa v dokumente píše že cieľom tohto protokolu nie je dotknúť sa princípov slobody prejavu ustanovených vo vnútroštátnom práve.

Je to farizejské, pretože logicky čo iného ako trestnosť za prejavený názor môže takýto dokument vo svojich dôsledkoch priniesť.

V roku 2019 už vieme čo jednostranné trestanie iba jednej časti spoločnosti, to trestanie v štýle dvoch metrov, zákonite prináša do spoločnosti.

V iných krajinách Únie je jasne vidieť, že takéto dohovory a zákony od nich odvodené dosahujú presný opak deklarovaného.

zdroj: Sputnik

Učebnicovou ukážkou toho kam môžu viesť takéto zákony je anglické mesto Rotherham. V tom meste pakistanský gang si bral dievčatá rovno z ulice a to naozaj školáčky. Uvádza sa, že počas rokov jeho pôsobenia bolo znásilnených možno až 1400 detí. Niektoré z dievčat sa dodnes nenašli.

Ako taká vec môže v Európe fungovať? To tie dievčatá nemal nikto rád, nikoho nezaujímali či ako?

Nie, bolo to práve pre takúto legislatívu!

ilustračné foto (zdroj: Pixabay)

Samozrejme väčšina dievčat sa doma vyplakala a vyžalovala a čo urobil rodič? Šiel na políciu. Čo mu povedali na polícii? Že to riešiť nebudú lebo je to len na tvrdení toho dievčaťa a ak by oni do toho šli tak možno sami skončia s obvinením z rasizmu na krku. Odchádzajúci rodič bol ešte poučený o tom, aby si dal pozor, lebo prípadné informovanie verejnosti bude trestané ako šírenie nenávisti.

Pohľad do tváre tých, skorý svoju ochranu proti xenofóbii využili na dlhodobé beztrestné páchanie ohavností na dievčatách priniesol server Breibart

V niektorých prípadoch bola polícia privolaná na miesto činu, ale namiesto sexuálnych násilníkov zatkla a uväznila znásilnené deti, ktoré boli následne odsúdené súdom pre mladistvých za opilstvo alebo porušovanie verejného poriadku.

Dochádzalo aj k tomu, že si zúfalí otcovia pre svoje dcéry radšej prišli sami. Pedofili na nich však zavolali políciu a tá otca detí zatkla a uväznila – pre čin nedovoleného vniknutia do cudzieho majetku. Sexuálnych deviantov nechala opäť na pokoji.

Potom sa to samozrejme už prevalilo, veď to bol obrovský počet dievčat a riešilo sa to priamo v britskom parlamente.

zdroj: Sputnik

Postupom času sa v Británii objavuje mesto za mestom, kde sa diali veci podobné. Rotherham ukázal, že všetky tie zákony proti šíreniu nenávisti či xenofóbii dávajú páchateľom takýchto činov prakticky imunitu, samozrejme len pokiaľ sú z radov imigrantov.

Problém takýchto zákonov je aj inde v Európe aj keď možno počtami obetí menej vypuklý. Páchateľa z radov nepôvodných obyvateľov krajiny sa systém snaží všemožne ospravedlniť. Vyhlásenia o psychických problémoch a chvíľkovej nepríčetnosti už verejnosť neberie vážne, iba si z nich odvodí, že páchateľ nie je z radov domáceho obyvateľstva.

zdroj: Magazín 1

Samotné informovanie o zločine začína byť v krajinách únie riskantné. Autor riskuje obvinenie, že u nejakého čitateľa mohla informácia o sexuálnom deviantovi vzbudiť nenávisť a hrozí mu stíhanie a trest pritom zločin samotný ako keby systému ani nevadil. Priebojníci v tejto disciplíne sú okrem Britov Švédi.

informáciu priniesol server Breibart

Aktuálne sa píše o ďalšom prípade z Británie, kedy partia imigrantov mačetami a sekerami napadla skupinu robotníkov, na ktorú pri útoku kričali, že sú bieli bastardi. Jeden z útočníkov zaútočil sekerou na hlavu jedného z robotníkov ale ten si ju ochránil rukou o ktorú takmer prišiel. Napriek tomu útočník nebol obvinený z pokusu o vraždu, bol namiesto toho odsúdený iba „za zranenie“. Ako by dopadol súd, ak by takto zaútočil jeden z robotníkov?

Pri téme rasizmus sa iste zhodneme, že rasizmus je zlý. Lenže to, čo tzv. európske elity pretláčajú do médií a legislatívy ako rasizmus je jednostranné. Pojem rasizmus uplatňujú takmer vždy len v prípade ak je páchateľ z radov pôvodných obyvateľov Európy.

zdroj: Prehľad správ

Ak nie je, tak sa v praxi s rasizmom neuvažuje ani pri trestných činoch oveľa vážnejších ako sú tie verbálne. Rasizmus sa neposudzuje pri terorizme, znásilneniach, vraždách, ublíženiach na zdraví a činoch podobných. Pritom poznáme prípady a nie je ich málo, kde sú všetky obete z radov pôvodných Európanov a samotný páchateľ svoj čin ho od začiatku smeroval proti pôvodným Európanom ako skupine obyvateľstva a svoje obete si vyberal na základe ich európskeho pôvodu. Neviem o prípade, že by v Európe za rasizmus bol niekedy odsúdený prisťahovalec, alebo imigrant.

zdroj: Slobodný výber

Aj na Slovensku postupne nastupuje tento takzvaný európsky trend. Je všeobecne známe pre akú vetu musel poslaneckú lavicu opustiť Milan Mazurek a na druhej strane aké vyjadrenia sa ich autorom prepiekli bez postihu ak boli namierené voči Slovákom. Istý Emil Hodál by osoby s iným politickým názorom rovno strieľal, novinár Arpád Soltész na sociálnej sieti publikuje svoj názor, že Slováci sú čvarga a popri tom ešte v jednej vete stihne hanobiť aj Rusov a Sýrčanov dokopy.

Ja netvrdím, že by tieto výkriky do tmy sa mali trestať, veď nakoniec sú len obrazom ich autorov a ich hanba.

Len poukazujem na dvojaký meter ak nejde o vyjadrenie smerom k Slovákom, vtedy systém prísne trestá aj vety, kde takmer každý normálny na Slovensku počudovane krúti hlavou, že čo je na tom trestné.

Na druhej strane prechádzajú bez povšimnutia štátnej moci také slová aké predniesli páni Hodál a Soltész. Ako toto nazvať? Veď je to národnostný útlak Slovákov ako za Uhorska! A Slováci to zažívajú vo vlastnom štáte!

Podobné riziká uhorských zákonov prináša aj táto medzinárodná zmluva. Má v sebe potenciál vyrobiť Rotherhamy aj na Slovensku.

Máme to tu za potreby? Ja myslím, že nie!

Stanislav Drobný

úvodné foto: Óglaigh na hÉireann (CC BY 2.0)

(zdroj)

Útok 3 cudzincov v Brne, dvaja občania ČR skončili s bodnými ranami.

Udalosť sa udiala 22. 12. 2017. Aktérmi útoku boli podľa dostupných informácií 3 cudzí štátni príslušníci.  Má ísť o občanov Egypta, Libanonu a Afganistanu.

Tí obťažovali mladú ženu, ktorej sa zastali miestni mladí muži.

Agresori konflikt vystupňovali a na občanov Českej republiky vytiahli nože.

Výsledkom incidentu sú dvaja zranení českí občania a značne rozhnevaná verejná mienka u našich západných susedov.

Rozhorčenie verejnosti vyplývalo aj z informácie, že dvaja z útočníkov sú ubytovaní v  utečeneckom tábore v Kostelci.

Túto informáciu síce vedenie tábora poprelo, avšak českú verejnosť to neukludnilo.

Štandardné médiá sa totiž snažia situáciu až príliš nápadne zľahčiť a navyše polícia odmieta uviesť verejnosťou žiadané informácie o prípade a páchateľoch.

Nakoniec bude dopad incidentu na verejnú mienku ešte väčší, ako v prípade, ak by české štátne orgány povedali občanom pravdu od prvej chvíle.

Slovenské mainstreamové médiá sa prípadu venujú len okrajovo a svojim čitateľom zatajujú informáciu o existencii videa s výpoveďami svedkov .

(zdroj: Slušní lidé, video)

 

Prečo chce EÚ odzbrojiť slušných občanov v čase, keď sa zvyšuje hrozba terorizmu? Aby sa pred teroristami nemali čím brániť ?

(úvodné foto zdroj: Amaq)

Bc. Stanislav Drobný

Poslanec za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Bc. Stanislav Drobný položil mininistrovi vnútra  Robertovi Kaliňákovi nasledujúcu otázku (interpeláciu)

… Dňa 14.3.2017 schválilo plénum Európskeho parlamentu návrh novely Smernice rady č. 91/477 o kontrole nadobúdania a držby zbraní.

Európska komisia pri príprave a schvaľovaní návrhu nepreukázala tzv. právny základ návrhu a nerešpektovala zásadu subsidiarity.

budova EU parlamentu (foto: Pixabay)

Európsky parlament považuje schválenie tohto materiálu za dôležitý bod boja proti terorizmu. Teroristické útoky však neboli spáchané občanmi Európskej únie, ktorí by boli držiteľmi príslušného povolenia na legálne držanie zbraní či zberateľmi. Zbrane použité pri týchto útokoch boli nadobudnuté ilegálne.

Reštrikčné opatrenia sú preto zamerané na nesprávnu skupinu a nepôsobia preventívne proti teroristickým útokom, ale ako aktívne odzbrojenie občanov členských štátov Európskej únie.

Nesúlad navrhovanej právnej normy s ústavnými právami jednotlivých krajín Európskej únie spôsobí vysokú problematickosť aplikácie do právnych poriadkov členských krajín.

Návrh napr. nepočíta s povolením držby zbraní legálne nadobudnutých pred účinnosťou legislatívy, ktoré majú podliehať zákazu. Zbrane takto nadobudnuté majú byt’ zničené, pričom návrh nepočíta s vyplácaním náhrad za obmedzenie vlastníctva.

Podľa Smernice rady má byt’ držba zbraní uvedených v bode 2 povolená iba vybraným osobám, ktoré spravujú kultúrne a historické dedičstvo. Zbrane, ktoré tieto osoby nadobudli pred účinnosťou legislatívy však majú byť znehodnotené podľa nových prísnejších predpisov, ktorých následkom bude zničenie mnohých zbraní a ich historického dedičstva, čím Európsky parlament priamo šliape po národných špecifikách historických zázemí či hodnotách členských krajín.

V neposlednom rade Smernica tiež ignoruje základné princípy konštrukcie zbraní, balistiky a jej vplyvu na vlastnosti jednotlivých druhov zbraní a potenciálnu rizikovosť pre bezpečnosť občanov.

Smernica tak napr. vyslovuje čiastočný zákaz samonabíjacích zbraní, ktoré vznikli úpravou so zbraní samočinných a zákaz samonabíjacích zbraní pre civilné použitie, ktoré sa podobajú na zbrane so samočinným mechanizmom.

Možné aplikačné dôsledky prijatia návrhu bez zmien prinesie občanom Slovenskej republiky:

  • stratu možnosti účinne a efektívne brániť život, zdravie a majetok v medziach zákona.
  • zákaz držby sa týka rozšírených zbraní, ktoré budú veľkoplošne zakázané.
  • porušenie základných princípov právneho štátu a slobody jednotlivca, ktoré je v konflikte so základnými ústavnými princípmi Slovenskej republiky.
  • zásadný nárast počtu nelegálne držaných zbraní, čierneho trhu a s tým spojenej kriminality v úseku zbraní a streliva napr. kvôli rozšíreniu zoznamu a definície tzv. hlavných častí zbraní, ktoré bude potrebné spätne k dátumu nadobudnutia registrovať a ktorých držba bude možná už iba za predpokladu držby príslušného povolenia zbrojného preukazu.
  • väčšina momentálnych držiteľov by sa tak naraz dopúšťala trestného činu nedovoleného ozbrojovania.
  • likvidácia kultúrneho dedičstva ako aj niektorých športových odvetví.
  • vzácne zbierkové predmety by podľa hroziacej legislatívy mali byť zničené a zákaz samonabíjacích zbraní by prakticky znamenal koniec niektorým streleckým disciplínam, v ktorých okrem iného slovenskí reprezentanti pravidelne získavajú vysoké medzinárodné ocenenia.
  • zásadný dopad na podnikateľov v oblasti zbraní a streliva, s tým spojené zvýšenie nezamestnanosti a zníženie výberu daní. Slovenská republika doteraz ponúkala vhodné prostredie pre podnikanie v tejto oblasti a mala silno vyvinutú sieť subdodávateľov, ktorí by boli touto legislatívnou zmenou existenčne ohrození.
  • skrátenie doby platnosti zbrojného preukazu na päť rokov, čo spôsobí zbytočnú byrokratickú záťaž občanov.

V tejto súvislosti si Vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:

  1. Aký postoj plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaujať k vyššie uvedenej Smernici rady č. 91/477?
  2. Ako bude Ministerstvo pristupovať k vyššie uvedeným aplikačným problémom?
  3. Ktoré časti Smernice rady č. 91/477 chce Ministerstvo aplikovať do zákona č. 190/1993 Z. z. o strelných zbraniach a strelive?

Ďakujem za pozornosť.

(zdroj NRSR)