Archív značiek: Aktuálne

Návrh neprešiel, cintorín môže naďalej byť objektom exekúcie.

Exekúcia  miesta posledného odpočinku – cintorínu, kde inde by sa taká vec mohla stať, ako na Slovensku.

Bc. Stanislav Drobný

Osud jedného takého exekvovaného cintorína, ktorý leží v  obci Ondavka, si všimol poslanec NRSR za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Bc. Stanislav Drobný.

Preto spolu s ďalšími poslancami pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý uviedol slovami:

„v návrhu zákona, ktorý prešiel prvým čítaním sú pred exekúciou chránené dôležité druhy majetku obcí, zabezpečujúce nevyhnutné podmienky pre hmotný život obyvateľov.

Pozmeňujúci návrh rozširuje majetok obce chránený pred exekúciou o miesta posledného odpočinku zosnulých a miesta poslednej rozlúčky s nimi. Pochovávanie mŕtvych a úcta k nim je zdokumentovaná už z čias neandertálcov. Preto je naozaj prekvapivé, že exekútor dá v 21. storočí pietne miesta do exekúcie.

Zo samotného znenia je iste jasné za akým účelom bol tento pozmeňujúci návrh predložený. Preto vás, vážení kolegovia, žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sa takéto veci už nestávali. „

Podporu návrhu vyjadrilo v hlasovaní len 26 poslancov :

SMER – SD: Juraj Blanár, Dušan Bublavý, Milan Panáček,
SaS : (žiaden z poslancov)
OĽANO:  (žiaden z poslancov)
SNS: (žiaden z poslancov)
MOST – HÍD : (žiaden z poslancov)
ĽS Naše Slovensko: všetkých 14 poslancov
SME RODINA: všetkých 8 poslancov
Nezávislí: Zsolt Simon

Návrh neprešiel.

100 poslancov sa zdržalo hlasovania, čo naznačuje, pravdepodobne im je  jasné, že exekúcia cintorínu je vec, čo by sa stávať nemala.

Len ako by potom vysvetľovali svojím šéfom, že hlasovali za návrh od poslanca za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko ?

Je to dohodnutá taktika, s ktorou museli súhlasiť poslanci tak vládnych ako aj opozičných strán.

Poslancom za ĽS Naše Slovensko nesmie prejsť ani ten najlepší návrh, to radšej nech občania ďalej trpia v dôsledku zlej legislatívy, kým sa podá vlastná kópia toho návrhu, ak sa vôbec podá. Nakoniec, čo tam po osudoch  ťuťmákov (ako svojho času povedala poslankyňa SaS Janka Cigániková),  čo sa nevedeli počas svojho života vypracovať hore, tí si ani ten hrob nezaslúžia.

A nakoniec začnú médiá vrieskať jedno po druhom, veď tí kotlebovci nič v parlamente nerobili, nič nedosiahli, nevoľte ich…

 

 

Milan Mazurek sa obžaloby nebojí.

(úvodné foto, zdroj NaseSlovensko.net)

Ak by sa bál, tak by rozhodne neotvoril dnes v parlamente tú istú tému, pre ktorú je obžalovaný.

Nedostupnosť zdrojov na vlastné bývanie mení životy státisícov, ak nie aj miliónov občanov Slovenska.

  • sú to mladí ľudia, ktorí musia žiť aj v dospelosti s rodičmi, pretože z robotníckeho platu ani len tú hypotéku nedostanú.
  • sú to ľudia, ktorí po odčítaní splátky hypotéky sú v zóne chudoby
  • sú mnohí, ktorí pre chýbajúce zdroje na vlastné bývanie museli odisť pracovať mimo Slovensko.
  • a nakoniec sú to aj tí, čo nedokázali svojim deťom zabezpečiť bývanie, a tak dnes osamelo len cez internet a telefóny čakajú na správy od svojich blízkych.
Nebyť vstupu represívnych zložiek štátu, tak by sa na reláciu s Milanom Mazurekom dávno zabudlo (foto: YouTube)

Milana Mazureka dostali pred súd slová, ktoré vyslovil minulý rok v relácii Rádia Frontinus Debata na telefón:

 „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“

(zdroj: denník Pravda)

Iste, ja osobne by som túto problematiku komentoval oveľa citlivejšie, volil by som iné slová. Avšak reakcia štátnej moci v prípade Milana Mazureka ma zaskočila. V krajine, kde platí sloboda slova, bol  by mladý poslanec konfrontovaný protiargumentmi v rámcu mediálnej diskusie, nie orgánmi činnými v trestnom konaní.

Predpokladám, že práve vstup represívnych zložiek štátu do tejto veci napácha nenapraviteľné škody tak v etnickom spolunažívaní , ako aj na samotnom vzťahu občanov k systému.

Pocit strachu pred represiou za kritické, možno aj nepekné slová, voči segregovaným komunitám naozaj nevybuduje mosty medzi komunitami. To skôr spáli aj tie existujúce a nielen u segregovaných komunít.

zásahy do slobody slova znervózňujú verejnosť a aj vďaka nim klesá podpora vládneho Smeru. (foto: YouTube)

Niekto sa možno teší z tejto veci, očakáva, že to v nejakej miere dá dolu preferencie vládneho Smeru. Pretože ľudia u nás nezávislosti NAKA, prokuratúry a súdov proste neveria a tak, pre nich logicky, si spájajú súd s Milanom Mazurekom a vládny Smer. Ale netešil by som sa na nikoho mieste, ani na mieste opozície, pretože takýmito aktivitami štátnej moci sa radikalizuje celá spoločnosť.

Ak bolo cieľom obžaloby Milana Mazureka dať nejaký zámok na túto tému jemu osobne, a  aj výstrahu ďalším, tak minimálne v prípade tohto mladého poslanca to bol zlý nápad.

V utorok 30. 1. 2018 Milan Mazurek využil možnosť vystúpiť v rozprave k novele zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.

Odhalil verejnosti, že tá podpora do značnej miery spočíva v tom, za kritiku čoho sa on dostal pred súd – vo výstavbe bytov pre neprispôsobivých spoluobčanov.

Tento krát si už Milan Mazurek dával veľký pozor na právnu stránku svojho prejavu (to sme dopracovali 28 rokov po páde totality), ale to mu nebránilo slove mieriť  presne tam,  kde je verejnosť až príliš ochotná počúvať:

miesto aktivít NAKA, prokuratúry a súdov, dať stavebný materiál každej mladej rodine – to nie je zlý nápad, iste muselo by sa obmedziť dotovanie iných vecí v štáte, napríklad kultúry

„Čo však tieto pilotné programy svojpomocnej výstavby znamenajú? No, jednoducho vláda z peňazí všetkých slušných pracujúcich ľudí, ktorí od pondelka do piatku alebo niekedy aj sedem dní v týždni pracujú osem hodín denne na to, aby sa skladali svojim daňami na štátny rozpočet, zaplatí asociálom v osadách materiál na to, aby si postavili domy zadarmo.

Samozrejme, nič zlé. Nikto by nemohol namietať, keby takúto podporu vláda, samozrejme, poskytla aj slušným ľuďom. Ale ja sa pýtam, pán Pellegrini, ktorým mladým rodinám vláda poskytla zadarmo materiál a zároveň aj stavbyvedúcich ako sa to tu píše na to, aby si postavili dom zadarmo. Nie.

Realita napríklad v Kežmarskom okrese je taká, že mladí ľudia musia utekať do zahraničia, ak nechcú pracovať za 450 eur a keď im nejakým zázrakom aj poskytnú hypotéku, tak sa musia zadlžiť na celý život.

No, a tí mladí ľudia potom pozerajú na osadu niekde za mestom ako im vláda kupuje všetko zadarmo a oni si stavajú domčeky. Samozrejme, opakujem, nič zlé, keby táto podpora platila na všetkých a nie adresne na jednu etnickú skupinu, čo považujem za mimoriadne rasistické.“

26. 2. 2018 bude v Banskej Bystrici s Milanom Mazurekom súd. Nielen z Facebooku, ale aj z rozhovorov s ľuďmi cítim, že sú možno ani nie tak na strane Milana Mazureka, ako na strane slobody slova. Aj mnohí z tých, čo doteraz nemali na Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko pekného slova, nestoja v tejto veci za konaním represívnych zložiek štátu.

26. 2. 2018 tak môže byť v Banskej Bystrici zaujímavý deň, nakoľko nejakú formu protestu zvažujú mnohé, naozaj rôznorodé, skupiny aktivistov.

Tí sa obávajú toho, že naša demokracia sa posúva k demokracii iránskeho typu. Aj v Iráne sú voľby, len nedajbože kritizovať, čo i len v najmenšom, tamojšie poňatie islamu a mať niečo sekulárne v programe strany.

A na Slovensku najnovšie, len trošku vybočiť z politickej korektnosti, a máte problém s represívnymi zložkami štátu.

Aj táto ľudová tvorivoť kolujúca na sociálnej sieti Facebook ukazuje, že nejeden občan má v tejto veci jasno ešte pred vynesením rozsudku.

Nežiadúci Ľ. Štúr ? Nik z vlády neprišiel a polícia kontrolovala účastníkov pietnej spomienky

Pamiatku tohto velikána našich národných dejín si 14.1.2018  v Modre  uctil  miestny evanjelický zbor, miestna aj krajská samospráva.

Ak by neprišli poslanci za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Natália Grausová a Stanislav Drobný, spolu s početným sprievodom, tak  by účasť na akcii bola veľmi malá.

V minulom roku  sa Ľudovít Štúr, ako aj J.M. Hurban a ďalší štúrovci,   stali terčom verejnej kritiky rôznych mimovládnych aktivistov za „nacionalizmus“ .

To je údajne jeden z dôvodov,  prečo bola tohtoročná pietna spomienka na Ľudovíta Štúra  ignorovaná predstaviteľmi systémových strán, včítane Slovenskej národnej strany.

„Nakoniec štát zastupovala policajná hliadka (hliadky ?), ktorá cielene odchytávala vozidlá účastníkov akcie a po zastavení vozidla kontrolovala občianske preukazy nielen vodičovi ale celej osádke vozidla.“

(zdroj: Náš Trnavský kraj)