V najbližších dňoch bude hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúceho sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov.

Predkladaný dohovor je presne ten typ dokumentu, ktorému by sme sa mali na Slovensku vyhnúť. Máme túto oblasť dostatočne pokrytú v súčasnom právnom stave, niet dôvod sa v tejto veci upisovať zahraničiu nejakou zmluvou. Slovensko tým nič nezíska, to skôr jeho občania môžu časom mnohé stratiť.

V dokumente sa uvádza, že všetci ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Slobodu prejavu považuje za jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti ako jeden z hlavných predpokladov pokroku a rozvoja každej ľudskej bytosti. Dokonca sa v dokumente píše že cieľom tohto protokolu nie je dotknúť sa princípov slobody prejavu ustanovených vo vnútroštátnom práve.

Je to farizejské, pretože logicky čo iného ako trestnosť za prejavený názor môže takýto dokument vo svojich dôsledkoch priniesť.

V roku 2019 už vieme čo jednostranné trestanie iba jednej časti spoločnosti, to trestanie v štýle dvoch metrov, zákonite prináša do spoločnosti.

V iných krajinách Únie je jasne vidieť, že takéto dohovory a zákony od nich odvodené dosahujú presný opak deklarovaného.

Učebnicovou ukážkou toho kam môžu viesť takéto zákony je anglické mesto Rotherham. V tom meste pakistanský gang si bral dievčatá rovno z ulice a to naozaj školáčky. Uvádza sa, že počas rokov jeho pôsobenia bolo znásilnených možno až 1400 detí. Niektoré z dievčat sa dodnes nenašli.

Ako taká vec môže v Európe fungovať? To tie dievčatá nemal nikto rád, nikoho nezaujímali či ako?

Nie, bolo to práve pre takúto legislatívu!

Samozrejme väčšina dievčat sa doma vyplakala a vyžalovala a čo urobil rodič? Šiel na políciu. Čo mu povedali na polícii? Že to riešiť nebudú lebo je to len na tvrdení toho dievčaťa a ak by oni do toho šli tak možno sami skončia s obvinením z rasizmu na krku. Odchádzajúci rodič bol ešte poučený o tom, aby si dal pozor, lebo prípadné informovanie verejnosti bude trestané ako šírenie nenávisti.

V niektorých prípadoch bola polícia privolaná na miesto činu, ale namiesto sexuálnych násilníkov zatkla a uväznila znásilnené deti, ktoré boli následne odsúdené súdom pre mladistvých za opilstvo alebo porušovanie verejného poriadku.

Dochádzalo aj k tomu, že si zúfalí otcovia pre svoje dcéry radšej prišli sami. Pedofili na nich však zavolali políciu a tá otca detí zatkla a uväznila – pre čin nedovoleného vniknutia do cudzieho majetku. Sexuálnych deviantov nechala opäť na pokoji.

Potom sa to samozrejme už prevalilo, veď to bol obrovský počet dievčat a riešilo sa to priamo v britskom parlamente.

Postupom času sa v Británii objavuje mesto za mestom, kde sa diali veci podobné. Rotherham ukázal, že všetky tie zákony proti šíreniu nenávisti či xenofóbii dávajú páchateľom takýchto činov prakticky imunitu, samozrejme len pokiaľ sú z radov imigrantov.

Problém takýchto zákonov je aj inde v Európe aj keď možno počtami obetí menej vypuklý. Páchateľa z radov nepôvodných obyvateľov krajiny sa systém snaží všemožne ospravedlniť. Vyhlásenia o psychických problémoch a chvíľkovej nepríčetnosti už verejnosť neberie vážne, iba si z nich odvodí, že páchateľ nie je z radov domáceho obyvateľstva.

Samotné informovanie o zločine začína byť v krajinách únie riskantné. Autor riskuje obvinenie, že u nejakého čitateľa mohla informácia o sexuálnom deviantovi vzbudiť nenávisť a hrozí mu stíhanie a trest pritom zločin samotný ako keby systému ani nevadil. Priebojníci v tejto disciplíne sú okrem Britov Švédi.

Aktuálne sa píše o ďalšom prípade z Británie, kedy partia imigrantov mačetami a sekerami napadla skupinu robotníkov, na ktorú pri útoku kričali, že sú bieli bastardi. Jeden z útočníkov zaútočil sekerou na hlavu jedného z robotníkov ale ten si ju ochránil rukou o ktorú takmer prišiel. Napriek tomu útočník nebol obvinený z pokusu o vraždu, bol namiesto toho odsúdený iba „za zranenie“. Ako by dopadol súd, ak by takto zaútočil jeden z robotníkov?

Pri téme rasizmus sa iste zhodneme, že rasizmus je zlý. Lenže to, čo tzv. európske elity pretláčajú do médií a legislatívy ako rasizmus je jednostranné. Pojem rasizmus uplatňujú takmer vždy len v prípade ak je páchateľ z radov pôvodných obyvateľov Európy.

Ak nie je, tak sa v praxi s rasizmom neuvažuje ani pri trestných činoch oveľa vážnejších ako sú tie verbálne. Rasizmus sa neposudzuje pri terorizme, znásilneniach, vraždách, ublíženiach na zdraví a činoch podobných. Pritom poznáme prípady a nie je ich málo, kde sú všetky obete z radov pôvodných Európanov a samotný páchateľ svoj čin ho od začiatku smeroval proti pôvodným Európanom ako skupine obyvateľstva a svoje obete si vyberal na základe ich európskeho pôvodu. Neviem o prípade, že by v Európe za rasizmus bol niekedy odsúdený prisťahovalec, alebo imigrant.

Aj na Slovensku postupne nastupuje tento takzvaný európsky trend. Je všeobecne známe pre akú vetu musel poslaneckú lavicu opustiť Milan Mazurek a na druhej strane aké vyjadrenia sa ich autorom prepiekli bez postihu ak boli namierené voči Slovákom. Istý Emil Hodál by osoby s iným politickým názorom rovno strieľal, novinár Arpád Soltész na sociálnej sieti publikuje svoj názor, že Slováci sú čvarga a popri tom ešte v jednej vete stihne hanobiť aj Rusov a Sýrčanov dokopy.

Ja netvrdím, že by tieto výkriky do tmy sa mali trestať, veď nakoniec sú len obrazom ich autorov a ich hanba.

Len poukazujem na dvojaký meter ak nejde o vyjadrenie smerom k Slovákom, vtedy systém prísne trestá aj vety, kde takmer každý normálny na Slovensku počudovane krúti hlavou, že čo je na tom trestné.

Na druhej strane prechádzajú bez povšimnutia štátnej moci také slová aké predniesli páni Hodál a Soltész. Ako toto nazvať? Veď je to národnostný útlak Slovákov ako za Uhorska! A Slováci to zažívajú vo vlastnom štáte!

Podobné riziká uhorských zákonov prináša aj táto medzinárodná zmluva. Má v sebe potenciál vyrobiť Rotherhamy aj na Slovensku.

Máme to tu za potreby? Ja myslím, že nie!

Stanislav Drobný

úvodné foto: Óglaigh na hÉireann (CC BY 2.0)

(zdroj)