Poškodenie pamätníka sovietskych vojakov – viac než vandalimus.

(úvodné foto: Flickr)

V týchto dňoch sa v slovenskom meste Košice odohral ďalší vandalský útok na pamätník, ktorý stojí na mieste večného odpočinku vojakov Červenej armády padlých pri oslobodzovaní Československa počas druhej svetovej vojny, pričom išlo o zámerne medializovaný útok.

Tento skutok hodnotíme ako provokačný, protizákonný a neetický. Už sme neraz komentovali podobné prípady, ku ktorým došlo v rozličných štátoch, najmä v Európe.

Veľmi nás mrzí, že musíme hanobiteľom pripomínať zásady morálky a úcty k padlým, ktoré platia v každej civilizovanej spoločnosti. Spoliehame sa, že slovenské orgány operatívne vyšetria tento skutok a že vinníci, ktorých mená sú známe, budú potrestaní..“

hovorkyňa MZV RF Maria Zacharovová (zdroj)

že ich hanba nefackuje, tak Luboša Lorenza ako aj tých, čo sa dívali, fotili a nezasiahli…(zdroj: FB Luboš Lorenz)
tejto dáme by kosák s kladivom ťažko niekto strhol. Foto Wikimedia
pamätník však „intelektuálnej elite“ neodolal (zdroj: FB Luboš Lorenz)
občania si kladú otázku,, prečo polícia pamätník neochránila (zdroj: FB Luboš Lorenz)
svoje rozhorčenie netají ani Front ľavicovej mládeže. Ten „umelcov“ a „aktivistov“ nazval vandalmi a ich čin vandalizmom spáchaným v tlupe. Zdroj: FB Front ľavicovej mládeže

 Argumenty „aktivistov“ a „umelcov“ o odstránení symbolov okupačných vojsk z augusta 1968 sú úplne mimo misu, keďže ide o pamätník  bojovníkov proti nacizmu z rokov 1941 – 1945.

 V čase vojny  bolo medzi 1. Slovenskou republikou a Nemeckom nemeckou silou vynútené spojenectvo. Nik súdny si v súčasnosti nerobí ilúzie o tom,  že po konečnom víťazstve by pre „Berlín“ boli Slováci rasovo podradnejší ľudia druhej, tretej či x-tej kategórie.

Nacistická ideológia nepustí, v čase vojny pred Slovenskom utajované materiály Hitlerovej NSDAP  o tom svedčia viac než jasne. Koniec koncov,  ten pocit akejsi nadradenosti voči nám je cítiť aj zo súčasného Berlína.

V čase keď čítate tento článok je tu opäť výročie Povstania.  To povstalcom nevyšlo podľa predstáv a tak zostávajúce jednotky povstalcov v tuhej zime 1944 – 1945 túžobne očakávali príchod bojovníkov s kosákom a kladivom na vojenských čiapkach. Vtedy aj hodiny mohli rozhodnúť o ich živote a smrti.

Preto ten, čo odstraňuje kosáky a kladivá z pamätníku vojakov Červenej armády preukazuje obrovskú neúctu k tomu, čo v tom čase ľudia museli prežiť.

Nech sa udialo od roku 1945 čokoľvek,  sovietski vojaci v boji proti nacistom boli na správnej strane dejín.

foto: : Bundesarchiv, Bild 183-E0406-0022-001 / CC-BY-SA 3.0
máj 1945, kosák a kladivo v Berlíne. (zdroj: Flickr)

Čo už absolútne nechápem,  je Vyhlásenie k obžalobe Petra Kalmusa. Ten bol  jedným z účastníkov akcie, ktorú prokurátor kvalifikoval ako výtržníctvo.

Vyhlásenie podpísali napríklad poslanci Národnej rady Ondrej Dostál a Peter Osuský či Viera Dubačová.

Lenže ten pamätník niekomu patrí a v tej súvislosti je jedno  čo si dotyčný „aktivisti“ myslia o kosáku a kladive, Červenej armáde a či jednotlivých  bojujúcich stranách druhej svetovej vojny.

Asi by sme nechceli svet, v ktorom bude normálne ničiť majetok iného preto, že sa nám na ňom niečo nepáči.

A tiež zaujal podpis Jána Benčíka pod vyhlásením a tak je tu ďalšia otázka.

Ako je to potom s tým bojom proti neonacizmu o ktorom hovoria mnohí z toho zoznamu signatárov vyhlásenia ,  keď  poškodzovanie pamätníka vojakov Červenej Armády považujú za  prejav občianskej statočnosti?

  autor: Miro Juriš

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *