Ľudovít Štúr, život a dielo

Ľudovít Štúr, autor maľby: Jozef Božetech Klemens

Ľudovít Štúr je vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Medzi jeho hlavné zásluhy patrí kodifikácia slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach.

Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci do rodiny učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny, rodenej Michalcovej.

Po štúdiu na gymnáziu v Rábe (Győr) prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na tomto lýceu existovala  Katedra reči a literatúry česko-slovenskej pod vedením profesora Juraja Palkoviča. Počas bratislavského štúdia sa Ľudovít Štúr aktívne zapojil do pronárodnej činnosti, pričom preukázal obdivuhodné vlastenecké nasadenie a organizačné schopnosti.

Bratislava,Panská ulica, pamätná tabuľa Ľ. Štúra (zdroj: pam.epocha.sk)

Po dvojročnom štúdiu na univerzite v Halle (1838-1840) sa Ľudovít Štúr vracia do Uhorska.  Medzitým štátna moc v Uhorsku vystupňovala zákroky úradníkov a policajtov proti snahám zvyšovať vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nemaďarských národov.

Perzekúcii čelil i samotný  Ľudovít Štúr. Ani študentské petície, ani zastanie niektorých profesorov ev. lýcea nezabránilo odstráneniu Ľudovíta Štúra z funkcie zástupcu prof. Palkoviča.

Bez zavedenia spisovnej slovenčiny nebolo možné zachrániť slovenský národ  pred zničením národnostným útlakom. Preto sa 11. júla 1843  Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža stretli na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na spoločnom postupe pri zavedení slovenčiny do praxe.

Titulný list Štúrovej knihy Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí z roku 1846 (zdroj Wikipedia)

V roku 1846 vydal Ľudovít Štúr veľmi významné dielo „Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“.

V roku 1847 sa  Ľudovít Štúr stal poslancom Uhorského snemu ako poslanec za mesto Zvolen. V zastupiteľskej funkcii dôsledne obhajoval sociálne a národné  požiadavky slovenského ľudu.

Spoločenská kríza v Uhorsku sa rýchlo stupňovala. Svoj diel na nej mal  stále silnejúci národnostný útlak nemaďarských národov v_krajine. Práve ten postavil tieto národy Uhorska do ozbrojeného boja proti vláde v Pešti počas maďarskej revolúcie v roku 1848. Novovytvorený slovenský dobrovoľnícky zbor  zažíval v_rokoch 1848 – 1949 svoje porážky i_víťazstvá.

vlastenecké združenia vydávajú diela Ľ. Štúra aj v súčasnosti. (zdroj: O.z. Slavica)

Veľkým sklamaním pre Ľudovíta Štúra bolo, že cisár František Jozef I., po víťazstve nad maďarskými povstalcami, urobil veľmi málo pre splnenie túžob slovanských národov v Uhorsku.

Po smrti staršieho brata Karola sa Ľudovít Štúr presťahoval do Modry, aby sa postaral o sedem bratových detí. Počas posledných rokov života bol prenasledovaný políciou, stal sa cieľom rôznych zákazov a cenzúry, čo je osudom slovenských vlastencov tak 19-násteho ako aj 21. storočia.

Žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny, ako nástupcu zaniknutých Slovenských národných novín,   bola Ľudovítovi Štúrovi zamietnutá. Rovnako bola neúspešná jeho snaha o oficiálne povolenie činnosti vzdelávacieho spolku Tatrín.

Životnú púť tohto velikána našich dejín prerušila 22. decembra 1855 nehoda na poľovačke. Na následky postrelenia opustil 12.1.1856  Ľudovít Štúr svoj milovaný národ.

Pomník Ľudovíta Štúra v Modre. (Foto: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko – Trnavský kraj)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *