Ľudovít Štúr je vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Medzi jeho hlavné zásluhy patrí kodifikácia slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach.
Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci do rodiny učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny, rodenej Michalcovej.
Po štúdiu na gymnáziu v Rábe (Győr) prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na tomto lýceu existovala Katedra reči a literatúry česko-slovenskej pod vedením profesora Juraja Palkoviča. Počas bratislavského štúdia sa Ľudovít Štúr aktívne zapojil do pronárodnej činnosti, pričom preukázal obdivuhodné vlastenecké nasadenie a organizačné schopnosti.
Po dvojročnom štúdiu na univerzite v Halle (1838-1840) sa Ľudovít Štúr vracia do Uhorska. Medzitým štátna moc v Uhorsku vystupňovala zákroky úradníkov a policajtov proti snahám zvyšovať vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nemaďarských národov.
Perzekúcii čelil i samotný Ľudovít Štúr. Ani študentské petície, ani zastanie niektorých profesorov ev. lýcea nezabránilo odstráneniu Ľudovíta Štúra z funkcie zástupcu prof. Palkoviča.
Bez zavedenia spisovnej slovenčiny nebolo možné zachrániť slovenský národ pred zničením národnostným útlakom. Preto sa 11. júla 1843 Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža stretli na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na spoločnom postupe pri zavedení slovenčiny do praxe.
V roku 1846 vydal Ľudovít Štúr veľmi významné dielo „Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“.
V roku 1847 sa Ľudovít Štúr stal poslancom Uhorského snemu ako poslanec za mesto Zvolen. V zastupiteľskej funkcii dôsledne obhajoval sociálne a národné požiadavky slovenského ľudu.
Spoločenská kríza v Uhorsku sa rýchlo stupňovala. Svoj diel na nej mal stále silnejúci národnostný útlak nemaďarských národov v_krajine. Práve ten postavil tieto národy Uhorska do ozbrojeného boja proti vláde v Pešti počas maďarskej revolúcie v roku 1848. Novovytvorený slovenský dobrovoľnícky zbor zažíval v_rokoch 1848 – 1949 svoje porážky i_víťazstvá.
Veľkým sklamaním pre Ľudovíta Štúra bolo, že cisár František Jozef I., po víťazstve nad maďarskými povstalcami, urobil veľmi málo pre splnenie túžob slovanských národov v Uhorsku.
Po smrti staršieho brata Karola sa Ľudovít Štúr presťahoval do Modry, aby sa postaral o sedem bratových detí. Počas posledných rokov života bol prenasledovaný políciou, stal sa cieľom rôznych zákazov a cenzúry, čo je osudom slovenských vlastencov tak 19-násteho ako aj 21. storočia.
Žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny, ako nástupcu zaniknutých Slovenských národných novín, bola Ľudovítovi Štúrovi zamietnutá. Rovnako bola neúspešná jeho snaha o oficiálne povolenie činnosti vzdelávacieho spolku Tatrín.
Životnú púť tohto velikána našich dejín prerušila 22. decembra 1855 nehoda na poľovačke. Na následky postrelenia opustil 12.1.1856 Ľudovít Štúr svoj milovaný národ.
