(úvodné foto: Irish Defence Forces , via Wikimedia Commons, CC BY 2.0)
Tento krok Európskej komisie a Európskeho parlamentu otvorí mnohým na Slovensku oči. Mnohí práve teraz porozumejú, o čom je Európska únia roku 2017.
Je to až na neuverenie. Ak by veci šli podľa plánov Európskej komisie tak by to prebiehalo nasledovne:
Európska komisia by určila, koľko migrantov je konkrétny členský štát povinný prijať na svoje územie, čo v praxi znamená all inclusive zaopatriť a nik jej do určenia toho čísla nebude hovoriť. 1000, 10 000, 100 000… Podľa jej „potreby“.
Členský štát, ak bude prehlasovaný, čo Slovensko s novými členmi Únie budú asi vždy, musí stanovené číslo akceptovať a stanovený počet migrantov presídliť na svoje územie.
Aby mal konkrétny štát do tejto činnosti väčšiu chuť, povzbudí jeho predstaviteľov poznatok, že ak by príkaz z Bruselu nesplnili, postih z Bruselu by bol počet nezaopatrených migrantov krát 250 000 Eur. Takže all inclusive zaopatrením presídleného migranta vlastne svojmu štátu zdroje ušetria.
Je to popretie suverenity Slovenska a vlastne každej krajiny, ktorá odmieta povinné kvóty presídlenia migrantov.
Štát má v prvom rade povinnosť postarať sa o vlastných občanov a právo slobodne sa rozhodnúť, koho na svoje územie prijme a koho nie.
Rozhodnúť sa aj na základe toho, či konkrétny štát na „solidaritu“ má zdroje, alebo nemá zdroje ani len na to, aby vyriešil chudobu pôvodných obyvateľov štátu.
Tieto ťahy vedúcich predstaviteľov EU sú zaťažkávajúcou skúškou pre politické systémy členských štátov Únie, predovšetkým v strednej a východnej Európe.
Únia nikdy neohodnotila potrebu zaopatrenia občanov týchto krajín ani len eurom, nieto ešte sumou 250 000 Eur na osobu.
Postupne a nenápadne sa zmenila na Slovensku aj spoločenská diskusia ohľadom členstva v EU.
Dnes už ani „eurohodnotoví“ politici a „eurohodnotové“ médiá sa nesnažia vytvárať pozitívny obraz Únie. Po udalostiach posledných rokov to už ani nejde.
Verejnosť je už viac-menej len masírovaná strachom, že ako s nami naši „spojenci“ zatočia, ak by sme sa rozhodli tento spolok opustiť.
Už je to možno polovica občanov, korí nevidia perspektívu členstva Slovenska v Únii. Privítali by čarovný prútik, ktorým by bez škôd vrátili Slovensko pred 1. máj 2004.
Je čas si to priznať, projekt Európskej únie už v podstate skrachoval, zatiaľ v „mentále“ – na úrovni ideí.
Európskej únia je už viac držaná pokope politickými hrátkami elít, ktoré z nej osobne profitujú, v spojení so zastrašovaním občanov, než že by o ňu občania reálne stáli.
Je to tým, že vedenie EU nestojí o názory občanov členských krajín a ani Brexit ho nepoučil.
O tom, že sa téma pokuty 250 000 Eur dostala na rokovanie Európskeho parlamentu informovala dnes (12. apríla 2017) europoslankyňa za KDH Anna Záborská.
Svoj článok k téme ukončila touto myšlienkou, ktorá iste zaujme:
Ako poslankyňa Európskeho parlamentu budem hlasovať proti zavedeniu trvalých kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl. Nemyslím si, že je to správna cesta. Je však vysoko pravdepodobné, že budeme prehlasovaní, tak v Rade, ako aj v Parlamente. A potom sa budeme môcť pýtať samých seba: Čo by sa stalo, ak by sme kdesi úplne na začiatku dokázali byť solidárni len tak, sami od seba? Bolo by všetko inak?
Toto by nevymyslel ani jej stranícky KDH šéf Alojz Hlina. Takže, mali sme od začiatku presídľovať migrantov na Slovensko dobrovoľne, potom by nám nik nehrozil pokutami. Skvelý nápad pani Záborská…