Archív kategorií: ZO ZAHRANIČIA

Ako sa Ján Benčík európskym občanom roku 2017 stal.

(úvodné foto , autor Pavol Frešo, zdroj Wikimedia)

Toto asi nik nečakal, Cenu európskeho občana za rok 2017 získal bloger a občiansky aktivista Ján Benčík (zdroj).

Ján „Levoslav“ Benčík „monitoruje“ FB komunikáciu občanov Slovenska, zverejňuje ju na svojom blogu a tak sa následne tie statusy či kommenty pod nimi dostávajú k represívnym zložkám štátu.  Tieto demokraciu obraňujúce „zložky“ potom prípadne zatočia  s dotyčným  prostorekým a neeurohodnotovým občanom Slovenska.

Táto záslužná činnosť natoľko zaujala poslancov EU parlamentu, že dotyčnému pánovi udelila spomínanú cenu.

Nevzdelaná, nehodnotová , xenofóbna, rasistická, extrémistická a  ešte  ktovieaká časť občanov Slovenska, proste cca 99% občanov,  samozrejme postráda takú európsku veľkosť ducha, ktorá by umožnila oceniť zásluhy spomínaného oceneného občana.

A tak sa tomuto hodnotnému občanovi miesto úcty od občanov ujde označenie Pepek Vyskoč, Jozef Vyskočil, či Old Screenshotman.  Našli sa údajne aj takí nízky euroduchom, že vraj zakričali „méé hop“ v oblasti výskytu tohto euro ctihodného občana.

Je to tým,  že neprogresívny ľud slovenský nič nevie o európskych hodnotách,  ale za to nejeden z nich si pozrel Švejka (video Poslušně hlásím – Informátor).

Keby Cenu európskeho občana udeľovali Slováci v nejakom hlasovaní, tak iste by ju získal niekto maximálne netolerantný, ako napríklad tento pán z Británie  (Postavil sa trom teroristom a utŕžil 8 bodných rán. Antifa požaduje jeho zatknutie).

Ešte, že  cenu udeľuje EU parlament a v štátnom rozpočte Slovenska sa iste nájde dosť grantíkov pre mimovládne organizácie, aby ony pozdvihli európskeho ducha aj u nevzdelanej časti Slovače. Tá potom iste ocení aj spomínaného nositeľa Ceny európskeho občana.

 

 

Manchester v súvislostiach – odvážne slová Martiny Šimkovičovej.

Ak v nadpise  píšeme o odvážnych slovách, nie je to len fráza. O tom, že kritické slová na adresu islamu a islamistov môžu v súčasnosti viesť k trestu „od systému“ sa presvedčil napríklad poslanec Milan Mazurek.

AKO ĎALEJ, PO MANCHESTRI?

Včera dosiahol teror na našom, európskom obyvateľstve nový vrchol. Tentokrát sa terčom stali nevinné deti.

Atentátnik Salman Abedi vyrastal v rodine, ktorá  migrovala do Británie z Líbye. V jeho prípade multikulti zlyhalo bez akýchkoľvek pochýb. (Foto: Twitter)

Je jasné, že multikulti zlyhalo a denno-denne zlyháva. Naše kultúry sa nepribližujú a nezmiešavajú do homogénnej masy, ale vznikajú dva oddelené kultúrne a náboženské tábory; pričom jedna strana neostáva iba pri pasívnej nevraživosti, ale svoju hlboko zakorenenú nenávisť a pohŕdanie pretavuje do príšerných činov.

Nell osud doprial 14 rokov života, až kým jej cestu neskrížil islamista (foto: Twiiter)

Naši politici, ale aj mnohé osobnosti spoločenského života a tretí sektor, ešte stále vyzývajú nás, NÁS Európanov, aby sme nepodliehali nenávisti a cudzincom ktorí prichádzajú, pomáhali. Opäť, ako už mnohokrát predtým, sa európski politici pochytajú za ruky, prehodia zopár prázdnych fráz, a budú bagatelizovať situáciu za výdatnej pomoci skorumpovaných médií.

Je suis Charlie, obrázky útokom nezastrašených európskych politikov svietili vo všetkých médiách, nie strach ale viac solidarity bolo ich posolstvo. (zdroj: Liberty Blitzkrieg)

Určite sa z nich opäť dozvieme, že síce sa stala tragédia, ale páchateľ nemá nič spoločné s Islamom, páchateľ je totiž len duševne chorý osamelý vlk ktorý nenavštevoval mešitu… a na záver európski politici vyjadria zdesenie a požiadajú verejnosť aby nepodliehala islamofóbii, rasizmu a nenávisti.

V skutočnosti tie fotky vznikli v prísne stráženom a uzavretom priestore (zdroj: Liberty Blitzkrieg)
Táto foto vznikla skôr ako mala, ochranka nestihla ustúpiť zo záberu (zdroj: Liberty Blitzkrieg)

Verejnosť sa modlí za Manchester. Som veľmi rada. Ale ja mám pocit, že skôr by sme sa mali modliť za to, aby toto peklo skončilo a aby sme našli riešenie ako sa teroristov, aj tých ostatných, prichádzajúcich bez pokory a tolerancie voči nám, nadobro zbaviť. Tu nepomôže modlitba. Tu treba konať.

Na politiku SaS iste vplývajú nadštandardné vzťahy strany a mimovládnych organizácií. Na fotke je výkonný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský na programovej konferencii SaS (zdroj YouTube)

Ja odmietam pokrytecky hovoriť o ojedinelých prípadoch zvlčilých indivíduí, o tom, že „nie všetci sú rovnakí“ a „netreba ich hádzať do jedného vreca“. Nemôžeme už oddeľovať zrno od pliev, deliť ich na tých dobrých a zlých. Toto už nie je čas, ani doba na politickú korektnosť, ani na toleranciu, ani na prázdne frázy.

Migrácia rozdelila európske spoločnosti. Politici a mimovládky sa obávajú o „európske hodnoty“ a „proletariát“ o svoju existenciu. Systémoví politici neváhajú proti „proletariátu“ nasadzovať políciu aj z veci, ako je kritika islamu. Nie divu, že celá Európa sa radikalizuje a smeruje k vnútornému konfliktu. ( foto: Irish Defence Forces , via Wikimedia Commons, CC BY 2.0)

Som prekvapená aj z bezzubých a zbabelých fráz našich opozičných strán… Nenecháme sa zastrašiť, musíme sa zomknúť, nesmieme sa nechať zviesť k nenávisti… -toto sa už nedá počúvať.

Z vyjadrenia strany OĽANO-NOVA: „Je viac ako inokedy nevyhnutné, aby krajiny v Európe spolupracovali v boji proti terorizmu a spoločnými silami odhaľovali a predchádzali teroristickým hrozbám.“

Z vyjadrenia strany SaS: „Prežívame to stále rovnako: pocity smútku a súcitu strieda zlosť a odhodlanie nenechať sa za žiadnych okolností zastrašiť šialencami.“

Toto sú slová štátnikov? Toto je predstava adekvátneho boja proti tomu, čo sa v Európe dnes deje? Skutočne nemôžeme urobiť viac ako sa modliť a prehodiť si vlajku cez profilovú fotku na sociálnej sieti.

Náš boj voči teroru a nenávisti voči nám musí byť oveľa, oveľa dôraznejší. Je potrebné vyčistiť Európu od radikálneho islamu. Takto jasne a dôrazne. Už žiadna tolerancia.

Pozvali sme si sem utečencov, moslimov a budeme sa báť vyjsť na ulicu, sadnúť do MHD, ísť na letisko, na koncert? A to nás bude hriať pri srdci? Že síce zahynú možno aj naše deti, ale ostali sme láskaví a tolerantní? Necháme si diktovať a viesť sa do záhuby hŕstkou bezdetných lídrov, ktorí nemajú čo stratiť? Ja som matka troch detí a zdá sa, že sa na svet a život pozerám cez inú optiku ako bezdetní Macron, či Merkelová! A verím, že hovorím za každého obyvateľa Európy, ktorý má deti!

Kto tu na obyvateľoch Európy realizuje svoj chorý, nebezpečný plán? Tí, ktorí sa schovávajú vo svojich palácoch, s po zuby ozbrojenou ochrankou, mysliac si že im sa nemôže nič stať. A tí istí, aj s pomocou médií nazývajú každého, kto si dovolí povedať pravdu nahlas, rasistom, xenofóbom, fašistom. Viem o tom svoje…

Život tohto dievčatka skončil v 8 rokoch vďaka islamistovi. Ale naozaj len vďaka islamistovi? Nie je vinníkov viac ? (foto: Twitter)

Ak je toto tá „naša“ moderná Európa, nechcem byť jej súčasťou. Nechcem byť súčasťou Európy kde sa nepočúva hlas jej obyvateľov. Načo je nám pro-európska orientácia, ak nás vedie do záhuby?

Je psou povinnosťou politika počúvať hlas svojho ľudu. Nie nového, dovezeného, kultúrne nevyvinutého ľudu opantaného netolerantným, odporným a agresívnym náboženstvom, ale hlas ľudu pôvodného, toho ktorý vytvoril to čim sme, ktorého predkovia našu Európu vybudovali takú akou je, Európu prosperujúcu, kultúrnu a krásnu.

Pretože, bohužiaľ, v niektorých západných krajinách už prevažuje práve to nové, dovezené obyvateľstvo, ktoré svojím hlasom a volebným právom diktuje. Ak je to takto, my sa musíme začať orientovať inam.

Nezmierim sa s myšlienkou, že sa s realitou teroru musíme naučiť žiť, ako nám to často vnucujú populistickí politici. Čo je toto za prístup? Čo takto riešiť situáciu a zbaviť sa toho, kto nám ubližuje? Takto sa stavali naši predkovia k tureckej hrozbe? Alebo k hrozbe fašizmu? Niekam utekali a hádzali rukavicu do ringu? Ľahostajne si povedali, že sa s tým musia zmieriť? Poviem vám tajomstvo. Ak by to tak bolo, už dávno by sme ako civilizácia neexistovali.

Zdroj: FB stránka Martina Šimkovičová, foto s komentármi RTPS

Európsky parlament – pokuta 250 000 Eur za každého neprijatého migranta

(úvodné foto:  Irish Defence Forces , via Wikimedia Commons, CC BY 2.0)

Tento krok Európskej komisie a  Európskeho parlamentu otvorí mnohým na Slovensku oči. Mnohí práve teraz  porozumejú, o čom je Európska únia roku 2017.

Je to až na neuverenie. Ak by veci šli podľa plánov Európskej komisie tak by to prebiehalo  nasledovne:

Európska komisia by určila, koľko migrantov je konkrétny členský štát povinný prijať na svoje územie, čo v praxi znamená all inclusive zaopatriť a nik jej do určenia toho čísla nebude hovoriť. 1000, 10 000, 100 000… Podľa jej „potreby“.

Členský štát,  ak bude prehlasovaný, čo Slovensko s novými členmi Únie budú asi vždy, musí stanovené číslo akceptovať a stanovený počet migrantov presídliť na svoje územie.

Aby mal konkrétny štát do tejto činnosti väčšiu chuť, povzbudí jeho predstaviteľov poznatok, že ak by príkaz z Bruselu nesplnili, postih z Bruselu by bol počet nezaopatrených migrantov krát 250 000 Eur. Takže all inclusive zaopatrením presídleného  migranta vlastne svojmu štátu zdroje ušetria.

Strasbourg – sídlo EU parlamentu (foto: PixaBay)

Je to popretie suverenity Slovenska a vlastne každej krajiny, ktorá odmieta povinné  kvóty  presídlenia migrantov.

Štát má v prvom rade povinnosť postarať sa o vlastných občanov a právo slobodne sa rozhodnúť, koho na svoje územie prijme a koho nie.

Rozhodnúť sa aj na základe toho, či konkrétny štát na  „solidaritu“ má zdroje, alebo nemá zdroje ani len na to, aby vyriešil chudobu pôvodných obyvateľov štátu.

Tieto ťahy vedúcich predstaviteľov EU sú zaťažkávajúcou skúškou pre politické systémy členských štátov Únie, predovšetkým v strednej a východnej Európe.

Únia nikdy neohodnotila potrebu zaopatrenia občanov týchto krajín ani len eurom, nieto ešte sumou 250 000 Eur na osobu.

Postupne a nenápadne sa zmenila na Slovensku aj spoločenská diskusia ohľadom členstva v EU.

Dnes už ani „eurohodnotoví“ politici a „eurohodnotové“ médiá sa nesnažia vytvárať pozitívny obraz Únie. Po udalostiach posledných rokov to už ani nejde.

Verejnosť  je už viac-menej len masírovaná strachom, že ako s nami  naši „spojenci“ zatočia, ak by sme sa rozhodli tento spolok opustiť.

Už je to možno polovica občanov, korí nevidia perspektívu členstva Slovenska v Únii. Privítali by čarovný prútik, ktorým by bez škôd vrátili Slovensko pred 1. máj 2004.

Je čas si to priznať, projekt Európskej únie už v podstate skrachoval, zatiaľ v „mentále“ – na úrovni ideí.

Anna Záborská, Foto-AG Gymnasium Melle, via Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0)

Európskej únia je už viac držaná pokope politickými hrátkami elít, ktoré z nej osobne profitujú, v spojení so zastrašovaním občanov, než že by o ňu občania reálne stáli.

Je to tým, že vedenie EU nestojí o názory občanov členských krajín a ani Brexit ho nepoučil.

O tom, že sa téma pokuty 250 000 Eur dostala na rokovanie Európskeho parlamentu informovala dnes (12. apríla 2017) europoslankyňa za KDH Anna Záborská.

Svoj článok k téme ukončila touto myšlienkou, ktorá iste zaujme:

Ako poslankyňa Európskeho parlamentu budem hlasovať proti zavedeniu trvalých kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl. Nemyslím si, že je to správna cesta. Je však vysoko pravdepodobné, že budeme prehlasovaní, tak v Rade, ako aj v Parlamente. A potom sa budeme môcť pýtať samých seba: Čo by sa stalo, ak by sme kdesi úplne na začiatku dokázali byť solidárni len tak, sami od seba? Bolo by všetko inak?

zdroj

Toto by nevymyslel ani jej stranícky KDH šéf Alojz Hlina. Takže, mali sme od začiatku presídľovať migrantov na Slovensko dobrovoľne, potom by nám nik nehrozil pokutami. Skvelý nápad pani Záborská…