Archív kategorií: PARLAMENT

Zníženie veku zodpovednosti za priestupok na 14 rok neprešlo cez parlament

K návrhu poslancov za SME Rodina znížiť vek zodpovednosti za priestupok bola len malá diskusia.

V rozprave vystúpili Milan Krajniak (Sme rodina – Boris Kollár ) a Stanislav Drobný (Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko). S faktickou pripomienkou vystúpil Peter Kresák (Most-Híd )

Bc. Stanislav Drobný:

Asi všetci tu vieme, že Trestný zákon v § 22 ods. 1 uvádza, kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil 14 rok svojho veku nie je trestne zodpovedný. Je preto naozaj zvláštne ak v zákone 372/90 Zb. o priestupkoch je hranica zodpovednosti viazaná na dovŕšenie pätnásteho roku veku.

Táto problematika nie je nová. Už v roku 2006 bola široko diskutovaná v súvislosti so znížením veku trestnej zodpovednosti na 14 rokov. Len za celý ten čas chýbala odvaha otvoriť túto tému. napriek tomu, že u niektorých skupín obyvateľstva sa priestupky proti majetku podľa § 50 a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch stali životným štýlom.

Už v roku 2008 po medzinárodnej konferencií Deti a proti spoločenská činnosť upozornil vtedajší prezident Policajného zboru plukovník Ján Packa na skutočnosť, že sa šíria krádeže z dôvodu zabezpečenia si stravy, cigariet, alkoholu pre seba a svoju rodinu.

Poukázal tiež na skutočnosť, že skupiny páchateľov cielene využívajú osoby, ktoré ešte nedosiahli vek trestne alebo priestupkovej zodpovednosti.

Jeden z dôvodov prečo sa po celý čas táto problematika neriešila je následná nevymožiteľnosť sankcií a to práve u tých naj problémovejších neprispôsobivých komunít. 

Ale vzdať to a ponechať súčasný stav nie je cesta. Pri každom priestupku, proti občianskemu spolunažívaniu ako aj krádeží, tam nie je len páchateľ ale je tam aj poškodený.

Neustále beztrestné atakovanie slušných ľudí neprispôsobivými spoluobčanmi znižuje kvalitu života v celých regiónoch.

Vážený, tu sa nám štát začína v mnohých lokalitách rozkladať a iste uznáte,že za to nemôžme my z opozičnej a vo všetkom blokovanej strany.

Viem že prijatie tohto zákona samo o sebe rieši málo. Je tu však príležitosť urobiť malý krok k návratu právneho štátu aj do problémových lokalít. Urobme ten krok. Ďakujem za pozornosť.

Hlasovanie jednotlivých poslancov (ikonografika) tu…

Návrh na vyhlásenie ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta SR.

Návrh na vyhlásenie ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta SR podal v parlamente poslanec Marian Kotleba.

Odôvodnil to nasledovne:

Andrej Kiska zastáva funkciu Prezidenta SR od 15. júna 2014. Za toto obdobie sa nahromadilo dostatok informácií o jeho nelegálnych aktivitách a prešľapoch, ako pred jeho zvolením, tak aj po zvolení do funkcie prezidenta SR.

Všetky jeho doterajšie početné závažné zlyhania zavŕšil:

  • daňovými podvodmi počas prezidentskej kampane a
  • nelegálnou žiadosťou o vrátenie nadmerného odpočtu dane.

Primeranou reakciou na všetky nahromadené kauzy Andreja Kisku, by bolo odstúpenie z funkcie. Nakoľko to Andrej Kiska odmieta urobiť, navrhujeme vyhlásiť ľudové hlasovanie o jeho odvolaní v zmysle čl. 106 ods.1 Ústavy SR.

Návrh neprešiel a je naozaj zaujímavé, kto z poslancov ako hlasoval.

Výsledky hlasovania (otvorí sa nové okno)

Slovná prestrelka v parlamente – aký je vlastne postoj strany SaS k slovenskej štátnosti ?

(Úvodné foto: ČS vlajka – zdroj Pixabay, R. Sulík zdroj: FB)

Strane SaS je v posledných mesiacoch ba aj rokoch ťažko rozumieť. Kým Richard Sulík získava hlasy voličov na agende odporu proti presídľovaniu migrantov na Slovensko, zbytok poslancov strany sa chová v rôznej miere protikladne. Skupinu okolo Martina Poliačika je možné radiť rovno medzi tzv. vítačov.

Najnovší legislatívny návrh z dielne SaS je ťažko pochopiteľný aj ich voličom. Chcú nahradiť sviatok Dňa ústavy, ktorý je 1 septembra sviatkom vzniku 1. Československej republiky, Ten pripadá na 28.10. Odôvodňujú to tým, že Slovenská republika svoj sviatok má na Nový rok – 1. januára.

Pred voľbami billboardy o slobode… Po voľbách všetci poslanci SaS hlasovali za Žitňanskej novelu zákona, ktorá uľahčila represívnym zložkám štátu trestné stíhania nepohodlných občanov za prejavený názor. foto: Archív SaS

Ako sa dalo čakať kontrovali pronárodne orientovaní poslanci z Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Bc. Stanislav Drobný

Ako prvý dnes (utorok 19.9) reagoval v rozprave poslanec Stanislav Drobný:

Návrh zameniť sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky za Deň vzniku samostatného Československého štátu nevnímam ako dobrý krok.

Tento krok by potešil iba tých, ktorí sa dodnes nevyrovnali so slovenskou štátnosťou. A to je veľmi úzky okruh ľudí.

Ak by sme tento návrh schválili, konali by sme proti väčšinovej vôli spoločnosti.

Mnohí občania vnímajú 1. september, na ktorý pripadá Deň Ústavy Slovenskej republiky, ako hlavný sviatok nášho štátu. Je to hlavne tým, že sviatok Dňa vzniku Slovenskej republiky, ktorý pripadá na 1. januára, sa občanom prelína so Silvestrom a oslavou Nového roku.

kliknutím na obrázok sa spustí videozáznam

Naproti tomu Deň Ústavy Slovenskej republiky vytvára občanom ľudovo povedané krátky týždeň a predĺžený víkend a to v príjemnom počasí záveru leta.

Mnohí občania ten voľný čas nevyužívajú len na relaxáciu a návštevu rôznych kultúrnych podujatí, ale sú aj účastníkmi akcií na oslavu našej štátnosti. Rovnocenné akcie by bolo asi veľmi ťažké organizovať na Nový rok 1.  januára.

V lete sú zhromaždenia občanov príjemnejšie ako na Nový rok. (foto: RTPS)

 

Vnímam dlhodobú snahu istých kruhov maľovať pre verejnosť akýsi idealizovaný obraz prvej Československej republiky, ako nejakého super úspešného štátu. To ale nezodpovedá vtedajšej realite. Nezamestnanosť, chudoba, bieda, exekúcie, žobračenky aj taká bola realita prvej Československej republiky.

Prvá Československá republika Slovensku veľa dala, niečo vzala a mnohé z túžob národa nedokázala splniť.

Rovnako to platí tak pre druhú a tretiu Československú republiku, tak ako to platí aj pre tú ľudovodemokratickú, či socialistickú.

Dnes máme svoj štátny útvar, tým je Slovenská republika.

Ak máme vybrať päť štátnych sviatkov, tak je Deň Ústavy Slovenskej republiky pre nás iste dôležitejší, ako Deň vzniku samostatného Československého štátu. Prevládajúce pozitívne vnímanie existencie Československa dostatočne symbolizuje už existujúci Pamätný deň vzniku samostatného Československého štátu.

Na tomto stave naozaj nie je potrebné nič meniť.

Peter Osuský (foto: SaS)

Peter Osuský z SaS nevedel ako sa hovorí kam s „konopí“:

No je pekné, pán kolega, že hovoríte o príjemnom počasí a o predĺženom víkende. Mám taký hmlistý pocit, že keby bolo podľa vášho, tak zas tak predĺžený nebude lebo predpokladám, že by ste ako prvé zrušili 29. august, takže on by sa zas ten víkend primerane skrátil.

A pokiaľ ide o tie histórie o biede exekúcie a žobračenkách, to ste museli skutočne prevziať z ideologických materiálov komunistického režimu.

O tom, že v tom čase neprosperovala väčšina (tá sa z grafov nenajedla) sa dočítate v tomto článku (foto: Wikimedia)

Dovolím si vás ubezpečiť, že celkom evidentne bola Československá republika v prvej desiatke najvyspelejších a najprosperujúcich krajín sveta.

To samozrejme že sa potom prepadla je druhá vec. Ale taká bola tá hrozná, biedna, exekvovaná prvá republika.

A to, že potom mohol vzniknúť Slovenská štát s vlastnou inteligenciou, s vlastnými reprezentantmi v oblasti ekonomiky a tak ďalej, ako boli Karvaš, Zaťko a podobne, je zásluha tej zlej žobračenkovej prevej republiky.

Len na tom sa dalo stavať, pretože prezident toho štátu bol taký slovenský patriot, že sa pri poslednom predprvosvetovojnovom sčítaní občanov Uhorska prihlásil za Maďara, na rozdiel od niektorých iných.

Martin Poliačik (foto: SaS)

 Napríklad od mojich predkov, ktorí sa vždy hlásili za Slovákov. Takže trošku to pokrivkáva aj s predĺženým víkendom aj hroznou biedou a útlakom, ktorého sa Slovákom v tom štáte dostalo.

Martin Poliačik ten už len habkal niečo o fašistoch. Plus dodal, že 1. september by v prvom rade mal byť dňom nástupu do školy…

(zdroj: NRSR)