Archív kategorií: Z DOMOVA

Štúrovci a ich odkaz pre 21. storočie.

Pôsobenie štúrovcov zavŕšilo formovanie moderného slovenského národa – slovenské národné obrodenie.  Aj keď slovenský ľud zažíval sociálny a národnostný útlak ešte po mnoho ďalších desaťročí, bolo to práve toto obdobie, ktoré sa stalo základným kameňom dnešnej slovenskej štátnosti.

Na území dnešného Slovenska bola slovenčina jazykom pospolitého ľudu počas celej existencie Uhorska. Názory o tom, že by bolo vhodné slovenčinou nahradiť úradnú latinčinu sú zaznamenané už od 16-steho storočia.

Napriek represáliám štátnej moci voči všetkému slovenskému bol v roku 1880 slovenský jazyk stále dominantný na území dnešného Slovenska, čo je nepochybne zásluha štúrovcov. (mapa vytvorená podľa podkladu: Mathias 2010 – sčítanie ľudu z roku 1880)

Dnes sa do veľkej miery opomína sociálny rozmer národného obrodenia. Bernolákovci stáli hlavne pred úlohou pozdvihnúť národ sociálne. Uhorsko po smrti cisára Jozefa II, až do svojho zániku, nenašlo svojho Otta von Bismarck, ktorý by sa pomocou riešenia oprávnených sociálnych požiadaviek proletariátu snažil posilniť svoj štát. Aj dnes vidíme, ako nezáujem vládnej moci o radového občana škodí súčasnej Slovenskej republike.

Parný rušeň, symbol technického pokroku 19 storočia. (foto: Pixabay)

Zlepšiť sociálny status obyvateľov Slovenska v časoch priemyselnej revolúcie prinieslo potrebu šíriť osvetu, priblížiť nové poznatky širokým masám obyvateľstva v jeho rodnom jazyku.  Veľkú úlohu v tom čase zohrala vydavateľská činnosť Slovenského učeného tovarišstva.

Klasické dielo osvety tých čias, Piľní poľní aj domajší hospodár od Juraja Fándlyho (1750 – 1811)

Potreba kodifikovaného slovenského jazyka nebola preto len vecou národného uvedomenia ale podmienkou ďalšieho rozvoja krajiny. Nebolo technicky a ekonomicky možné vydávať literatúru v jednotlivých lokálnych dialektoch.

Zároveň sa čoraz nástojčivejšie ukazovala potreba centrálnej autority, ktorá by do jazyka slovenského vnášala  označenie nových vecí vyplývajúcich z pokroku ľudského poznania.

Medzitým však slovenský vzdelanci zákonite museli dospieť k poznaniu, že ľud je možné sociálne pozdvihnúť len vtedy, ak elity akceptujú aj jeho národné práva.

Napríklad nie je možné hospodársky pozdvihnúť krajinu, v ktorej štátna moc bráni pospolitému ľudu v získavaní poznatkov v jeho rodnom jazyku a celkovo vystavuje svoj ľud všestrannému útlaku.

A tak sa dostávame k eskalujúcemu konfliktu medzi štátnou mocou a štúrovcami v čase zavŕšenia slovenského národného obrodenia.

Národnostný a sociálny útlak, represie štátu voči obyvateľom, to všetko spoľahlivo časom vedie k ozbrojenému konfliktu. Na obraze je Ján Francisci, slovenský povstalec z rokov 1848, 1849

Z dnešného pohľadu pôsobí vtedajšia uhorská „vrchnosť“ ako „strašní somári“. Krajina, ktorej elity sa nesnažia o rozvoj pospolitého ľudu, ba dokonca tomu bránia prostredníctvom represívnych zložiek štátu, taká krajina pred sebou nemá budúcnosť. A tak aj napokon uhorské vládne a intelektuálne elity doviedli svoje kráľovstvo k zániku.

Ale ktovie, ako bude s odstupom stáročí hodnotená naša súčasná slovenská „vrchnosť“ a tzv. intelektuálna obec. Asi tiež nič moc…

Vstupom do Európskej únie sa národ slovenský opäť stal súčasťou mnohonárodného útvaru.

A opäť, ako keby sa znovu písal uhorský príbeh Slovenska. Za posledných 25 rokov sa životná úroveň radových občanov Slovenska zvýšila veľmi málo.

Navyše život sa im v mnohých ohľadoch značne skomplikoval, pribudlo množstvo nových povinností, daní, poplatkov, regulácií. Množstvo príkazov z Bruselu sa na Slovensku direktívne uplatňuje bez ohľadu na aktuálne potreby a stav krajiny.

Národovci dneška zažívajú podobné veci ako tí z čias Uhorska. Vtedy sa pranieroval panslávizmus, dnes rusofilstvo.

rok 2017. Róbert Fico predstavuje novinárom novovytvorené policajné útvary, zamerané predovšetkým na stíhanie „závadových prejavov“ na sociálnych sieťach – tzv. extrémizmu. Zavedenie trestnosti do spoločenskej diskusie prispelo k poklesu popularity vládnej strany Smer SD. (zdroj: Youtube)

Policajné zložky hľadajú aj dnes  „trestné“ myšlienky vo vyjadreniach občanov, tak ako to robili v časoch Rakúsko – Uhorska (nedá sa nespomenúť si na Švejka). Aj dnes tu máme ľudí zbavených zamestnania z podobných príčin, ako svojho času  o zamestnanie prišiel Ľudovít Štúr.

Cenzúra dnes postihuje nielen povolené médiá ale aj komunikáciu medzi ľuďmi navzájom – sociálne siete. Sloboda slova sa stráca, pribúda stíhaní za názor, už to pripomína temné roky Uhorska – Bachov absolutizmus (1849-1860).

A tak dnešné Slovensko veľmi potrebuje nových štúrovcov a to paradoxne v dobe, keď vláda v Pešti zaručuje svojím občanom viac občianskych práv, než tá v Prešporku…

Ľudovít Štúr, život a dielo

Ľudovít Štúr, autor maľby: Jozef Božetech Klemens

Ľudovít Štúr je vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Medzi jeho hlavné zásluhy patrí kodifikácia slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach.

Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci do rodiny učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny, rodenej Michalcovej.

Po štúdiu na gymnáziu v Rábe (Győr) prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na tomto lýceu existovala  Katedra reči a literatúry česko-slovenskej pod vedením profesora Juraja Palkoviča. Počas bratislavského štúdia sa Ľudovít Štúr aktívne zapojil do pronárodnej činnosti, pričom preukázal obdivuhodné vlastenecké nasadenie a organizačné schopnosti.

Bratislava,Panská ulica, pamätná tabuľa Ľ. Štúra (zdroj: pam.epocha.sk)

Po dvojročnom štúdiu na univerzite v Halle (1838-1840) sa Ľudovít Štúr vracia do Uhorska.  Medzitým štátna moc v Uhorsku vystupňovala zákroky úradníkov a policajtov proti snahám zvyšovať vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nemaďarských národov.

Perzekúcii čelil i samotný  Ľudovít Štúr. Ani študentské petície, ani zastanie niektorých profesorov ev. lýcea nezabránilo odstráneniu Ľudovíta Štúra z funkcie zástupcu prof. Palkoviča.

Bez zavedenia spisovnej slovenčiny nebolo možné zachrániť slovenský národ  pred zničením národnostným útlakom. Preto sa 11. júla 1843  Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža stretli na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na spoločnom postupe pri zavedení slovenčiny do praxe.

Titulný list Štúrovej knihy Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí z roku 1846 (zdroj Wikipedia)

V roku 1846 vydal Ľudovít Štúr veľmi významné dielo „Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“.

V roku 1847 sa  Ľudovít Štúr stal poslancom Uhorského snemu ako poslanec za mesto Zvolen. V zastupiteľskej funkcii dôsledne obhajoval sociálne a národné  požiadavky slovenského ľudu.

Spoločenská kríza v Uhorsku sa rýchlo stupňovala. Svoj diel na nej mal  stále silnejúci národnostný útlak nemaďarských národov v_krajine. Práve ten postavil tieto národy Uhorska do ozbrojeného boja proti vláde v Pešti počas maďarskej revolúcie v roku 1848. Novovytvorený slovenský dobrovoľnícky zbor  zažíval v_rokoch 1848 – 1949 svoje porážky i_víťazstvá.

vlastenecké združenia vydávajú diela Ľ. Štúra aj v súčasnosti. (zdroj: O.z. Slavica)

Veľkým sklamaním pre Ľudovíta Štúra bolo, že cisár František Jozef I., po víťazstve nad maďarskými povstalcami, urobil veľmi málo pre splnenie túžob slovanských národov v Uhorsku.

Po smrti staršieho brata Karola sa Ľudovít Štúr presťahoval do Modry, aby sa postaral o sedem bratových detí. Počas posledných rokov života bol prenasledovaný políciou, stal sa cieľom rôznych zákazov a cenzúry, čo je osudom slovenských vlastencov tak 19-násteho ako aj 21. storočia.

Žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny, ako nástupcu zaniknutých Slovenských národných novín,   bola Ľudovítovi Štúrovi zamietnutá. Rovnako bola neúspešná jeho snaha o oficiálne povolenie činnosti vzdelávacieho spolku Tatrín.

Životnú púť tohto velikána našich dejín prerušila 22. decembra 1855 nehoda na poľovačke. Na následky postrelenia opustil 12.1.1856  Ľudovít Štúr svoj milovaný národ.

Pomník Ľudovíta Štúra v Modre. (Foto: Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko – Trnavský kraj)

FB rozhovor – mimovládna aktivistka E. R. nepovažuje proces s Milanom Mazurekom za dobrú vec.

Prvá moja otázka, nie je čas sa pod svoje názory podpísať nielen iniciálami ?

Nie, urobila by som tým tú istú principiálnu chybu ako Milan Mazurek.

Keď niečo vyslovím, musím uvažovať aj tým, že vyslovené slová môžu byť rôzne pochopené a niekoho v konečnom dôsledku poškodiť.

Už len to, že som poskytla svoje vyjadrenie webu typu RTPS môže ohroziť projekty, na ktorým participujem. Napríklad by mohli niektorí už dohodnutí spolupracovníci – odborníci odrieknuť spoluprácu z etických dôvodov.

Z etických dôvodov, no to teda ďakujem. Potom ale kde vidíte problém, keď Milan Mazurek podľa Vás urobil chybu ?

Problém je v tom, že súd bude sledovaný verejnosťou a vzhľadom k téme sa stane politickou vecou. Marian Kotleba tak dostal príležitosť získať si sympatie verejnosti a on ju využije.

Takže bolo lepšie to nechať ako sa hovorí plávať ?

To iste nie, na takéto vyhlásenia podporujúce predsudky a stereotypy je treba reagovať.

Ale opakujem, dostali sme svojich súperov do polohy obrancov slobody slova, čo je ich background, kde sú doma, tam im to plne vyhovuje.

My sme ich tézy plné predsudkov a stereotypov mali ich poraziť vo verejnosti čiste pomocou médií.  Predpoklady na to boli a stále sú. V poslednej dobe sa to stále viac a viac darilo. Teraz dostal, podľa mňa úplne zbytočne, Marian Kotleba šancu zvrátiť vývoj.

Zdá sa mi, že ste zmenili čiastočne svoje názory, nečakal by som, že práve Vy nebudete zo súdneho procesu nadšená.

ilustračné foto, zdroj: Pixabay

 V Rakúsku som sa dostala do situácie, kedy môj pes sa dostal do blízkosti ľudí, ktorý z náboženských dôvodov o jeho prítomnosť nestáli. Len so šťastím som unikla veľkým problémom. Nielen ja, ale aj pes si odniesol svoju traumu, on už nie je taký priateľský ku každému ako býval predtým.

A ja som si po čase uvedomila, že naše postoje v konkrétnej chvíli sú vždy subjektívne. Vyžaduje veľkú silu ducha a poznania dokázať po podobných zážitkoch odolať nenávisti voči druhej strane.

Dnes chápem, že nie každý to dokáže, zvlášť ak predtým bol formovaný v prostredí plnom rasových predsudkov a stereotypov.

Pre mňa celá tá vec bola v konečnom dôsledku obohatením o veľký dar poznania a som za ňu vďačná. Iní by sa možno stali po tej istej skúsenosti extrémistami.

Vráťme sa teda k Milanovi Mazurekovi, v čom tam vidíte problém ?

Ak sú zákony zákonodarcom nastavené tak ako sú, musia orgány konať a to, že podľa zákonov konajú, to samozrejme hodnotím kladne.

Ide skôr o to, či takéto nastavenie zákonov nie je viac na škodu, než na úžitok veci.

Téma výstavby bytov pre ľudí z osád je vo verejnej mienke vnímaná cez predsudky a stereotypy, ktoré Milan Mazurek svojimi slovami len kopíruje a živí.

A tu je podstata problému. Chceme aby Milan Mazurek ani nik iný svojimi vyjadreniami neposilňoval nezdravé predsudky a stereotypy o Rómoch.

Tým, že ho posadíme na lavicu obžalovaných, prípadne za mreže však dosiahneme vo verejnosti presný opak, tie predsudky a stereotypy iba posilníme.

Rizikom prípadu Mazurek je hlavne to, že občania budú považovať vstupy policajných a súdnych zložiek do spoločenských diskusií za normálnu vec. A ten aspekt, či zložky zákona vstupujú do spoločenskej diskusie z dôvodov obrany ľudských práv alebo proti nim, to bežný občan nemusí vedieť správne posúdiť.

Jedného dňa to môže byť práve tá druhá strana, ktorá môže mať možnosť policajné a súdne zložky nasadiť.

Koho by bolo prednedávnom čo i len napadlo, že extrémistický slobodní budú mať v Rakúsku ministra vnútra a to rovno osobu typu Herberta Kickla?

Pokiaľ v spoločnosti bude platiť tabu na zásahy trestných zložiek štátu do slobody prejavu, je vždy demokracia bezpečnejšia než v prípade, keď  aj pre tie najušľachtilejšie myšlienky toto tabu padne.