Archív kategorií: Z DOMOVA

Prípad Mazurek ako príklad, prečo potrebujeme menej štátu.

Milan Mazurek bol odsúdený na 10 000 EUR pokuty (v prípade nezaplatenia na 6 mesiacov väzenia) za tieto slová:

„150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z rómskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“.

(zdroj: SME, Rádio Frontinus)

Milan Mazurek tvrdí, že v celom procese sa neprihliadalo na nič iné, čo v tej relácii odznelo, na celkový kontext relácie, dôkazy obhajoby sa ignorovali, prakticky sa podľa neho riešili len vyššie uvedené slová, ktoré sú vytrhnuté s kontextu celej relácie.

(zdroj: Kulturblog)

„Nemám čo ľutovať, pretože som povedal pravdu, s ktorou súhlasí väčšina obyvateľov východného Slovenska,“

Milan Mazurek (zdroj)

To, že tieto slová Milana Mazureka netreba brať na ľahkú váhu, ukázali nasledujúce hodiny.

„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ. Ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“

JUDr. Róbert Fico (video)

A keďže žijeme v tej najliberálnejšej demokracii aká kedy na svete bola, tak okrem 145 000 prehratí videa a tisícov súhlasných statusov je tu aj hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka:

„Národná kriminálna agentúra sa vyjadreniami Róberta Fica od včera zaoberá, viac informácií zatiaľ nebudeme medializovať,“

(zdroj)

A to do veci ešte vstúpil, pomerov na Najvyššom súde znalý, Štefan Harabin, o ktorom sa naozaj nedá tvrdiť, že by bol obdivovateľom Milana Mazureka, vzhľadom k udalostiam počas predvolebnej kampane pred voľbami prezidenta:

(čítať celý článok…)

To všetko čo sa dialo okolo relácie rádia Frontinus je možné len vďaka jednej veci – máme príliš veľa štátu, proste obézny štát, ktorého morbídna obezita už spôsobuje jeho občanom vážne problémy.

Zmení rozsudok názory občanov Slovenska a zlepší multikulturálne spolunažívanie?

Ilustračné foto (zdroj: Pixabay)

Rozhodnutie súdu môže paradoxne mať zlý dopad na samotnú rómsku komunitu, hlavne na tých jej členov, ktorí buď sú integrovaní alebo by sa radi integrovali.

Integrácia v našich pomeroch spravidla  znamená bývať, žiť a pracovať v prostredí, kde je väčšina Slovákov. To nevyhnutne prináša osobný kontakt medzi ľuďmi a ten prináša zákonite aj konflikty. Ostré slová padajú aj vo vnútri rodín, aj na pracoviskách, v čakárni u lekára…

K radovému občanovi sa nedostane znalecký posudok Maxa Steuera o nebezpečnosti slov Milana Mazureka. Nebude čítať odôvodnenie rozsudku senátu pod vedením Petra Paludu (kandidáta SAS – video).

Úspech je, ak sa sa k nemu dostanú originálne slová Milana Mazureka.  Rozhodujúcu väčšinu si nájde  len generalizovaná informácia, že Milan Mazurek si ohľadom Rómov pustil „hubu na špacír“ a bol za to exemplárne potrestaný na výstrahu všetkým ostatným. A ešte že aj ten Fico nad tým rozsudkom hlavou krútil a za to aj toho Fica stíhať idú…

Vtedy nastáva čas psychológie jednotlivca. Možno si v tej chvíli spomenie, že koľkokrát jemu samému „ušla huba na špacír“ vo chvíli emotívnej, v hneve spravodlivom alebo nespravodlivom. A to posledné čo by občan vo svojom živote chcel je stáť pred špeciálnym súdom, a to už vôbec nie za nejaké slová.

A tak je tu istá pravdepodobnosť , že radový občan   sa bude v budúcnosti podvedome „držať ďalej“ od Rómov, radšej s nimi pokiaľ sa dá nič nemať, ani pracovne ani inak, a to  práve zo strachu zo súdu a trestu.  Veď predsa mu v prípade bežnej ľudskej „straty nervov“ a následného írečitého slovného vyjadrenia hrozí veľký problém so štátom, tisícová pokuta ba aj basa.

Pri rovnakej udalosti, ak sa udeje medzi ním a iným rodeným Slovákom, tam sa do toho ani ten obézny štát miešať nebude, tam je slovenský občan pred štátom v bezpečí .

Protestujúci pre súdom v B. Bystrici protestuje proti tomu, že za oveľa horšie výroky proti Slovákom štátne orgány nekonajú (foto: účastník protestu)

Dnes sa morbídne obézny štát už snaží určovať občanom čo si majú myslieť. Dôsledky obézneho štátu cítime všetci – hlavne na cenovkách tovarov. Napriek pokrokom vedy a techniky prežívame aj keď nie každodenný ale stále každomesačný boj o prežitie.

Potrebujeme menej štátu, potom lepšie bude aj proletariátu.

M. J.

(úvodné foto: Pixabay)

 

Milan Mazurek sa obžaloby nebojí.

(úvodné foto, zdroj NaseSlovensko.net)

Ak by sa bál, tak by rozhodne neotvoril dnes v parlamente tú istú tému, pre ktorú je obžalovaný.

Nedostupnosť zdrojov na vlastné bývanie mení životy státisícov, ak nie aj miliónov občanov Slovenska.

  • sú to mladí ľudia, ktorí musia žiť aj v dospelosti s rodičmi, pretože z robotníckeho platu ani len tú hypotéku nedostanú.
  • sú to ľudia, ktorí po odčítaní splátky hypotéky sú v zóne chudoby
  • sú mnohí, ktorí pre chýbajúce zdroje na vlastné bývanie museli odisť pracovať mimo Slovensko.
  • a nakoniec sú to aj tí, čo nedokázali svojim deťom zabezpečiť bývanie, a tak dnes osamelo len cez internet a telefóny čakajú na správy od svojich blízkych.
Nebyť vstupu represívnych zložiek štátu, tak by sa na reláciu s Milanom Mazurekom dávno zabudlo (foto: YouTube)

Milana Mazureka dostali pred súd slová, ktoré vyslovil minulý rok v relácii Rádia Frontinus Debata na telefón:

 „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“

(zdroj: denník Pravda)

Iste, ja osobne by som túto problematiku komentoval oveľa citlivejšie, volil by som iné slová. Avšak reakcia štátnej moci v prípade Milana Mazureka ma zaskočila. V krajine, kde platí sloboda slova, bol  by mladý poslanec konfrontovaný protiargumentmi v rámcu mediálnej diskusie, nie orgánmi činnými v trestnom konaní.

Predpokladám, že práve vstup represívnych zložiek štátu do tejto veci napácha nenapraviteľné škody tak v etnickom spolunažívaní , ako aj na samotnom vzťahu občanov k systému.

Pocit strachu pred represiou za kritické, možno aj nepekné slová, voči segregovaným komunitám naozaj nevybuduje mosty medzi komunitami. To skôr spáli aj tie existujúce a nielen u segregovaných komunít.

Niekto sa možno teší z tejto veci, očakáva, že to v nejakej miere dá dolu preferencie vládneho Smeru. Pretože ľudia u nás nezávislosti NAKA, prokuratúry a súdov proste neveria a tak, pre nich logicky, si spájajú súd s Milanom Mazurekom a vládny Smer. Ale netešil by som sa na nikoho mieste, ani na mieste opozície, pretože takýmito aktivitami štátnej moci sa radikalizuje celá spoločnosť.

Ak bolo cieľom obžaloby Milana Mazureka dať nejaký zámok na túto tému jemu osobne, a  aj výstrahu ďalším, tak minimálne v prípade tohto mladého poslanca to bol zlý nápad.

V utorok 30. 1. 2018 Milan Mazurek využil možnosť vystúpiť v rozprave k novele zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.

Odhalil verejnosti, že tá podpora do značnej miery spočíva v tom, za kritiku čoho sa on dostal pred súd – vo výstavbe bytov pre neprispôsobivých spoluobčanov.

Tento krát si už Milan Mazurek dával veľký pozor na právnu stránku svojho prejavu (to sme dopracovali 28 rokov po páde totality), ale to mu nebránilo slove mieriť  presne tam,  kde je verejnosť až príliš ochotná počúvať:

miesto aktivít NAKA, prokuratúry a súdov, dať stavebný materiál každej mladej rodine – to nie je zlý nápad, iste muselo by sa obmedziť dotovanie iných vecí v štáte, napríklad kultúry

„Čo však tieto pilotné programy svojpomocnej výstavby znamenajú? No, jednoducho vláda z peňazí všetkých slušných pracujúcich ľudí, ktorí od pondelka do piatku alebo niekedy aj sedem dní v týždni pracujú osem hodín denne na to, aby sa skladali svojim daňami na štátny rozpočet, zaplatí asociálom v osadách materiál na to, aby si postavili domy zadarmo.

Samozrejme, nič zlé. Nikto by nemohol namietať, keby takúto podporu vláda, samozrejme, poskytla aj slušným ľuďom. Ale ja sa pýtam, pán Pellegrini, ktorým mladým rodinám vláda poskytla zadarmo materiál a zároveň aj stavbyvedúcich ako sa to tu píše na to, aby si postavili dom zadarmo. Nie.

Realita napríklad v Kežmarskom okrese je taká, že mladí ľudia musia utekať do zahraničia, ak nechcú pracovať za 450 eur a keď im nejakým zázrakom aj poskytnú hypotéku, tak sa musia zadlžiť na celý život.

No, a tí mladí ľudia potom pozerajú na osadu niekde za mestom ako im vláda kupuje všetko zadarmo a oni si stavajú domčeky. Samozrejme, opakujem, nič zlé, keby táto podpora platila na všetkých a nie adresne na jednu etnickú skupinu, čo považujem za mimoriadne rasistické.“

26. 2. 2018 bude v Banskej Bystrici s Milanom Mazurekom súd. Nielen z Facebooku, ale aj z rozhovorov s ľuďmi cítim, že sú možno ani nie tak na strane Milana Mazureka, ako na strane slobody slova. Aj mnohí z tých, čo doteraz nemali na Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko pekného slova, nestoja v tejto veci za konaním represívnych zložiek štátu.

26. 2. 2018 tak môže byť v Banskej Bystrici zaujímavý deň, nakoľko nejakú formu protestu zvažujú mnohé, naozaj rôznorodé, skupiny aktivistov.

Tí sa obávajú toho, že naša demokracia sa posúva k demokracii iránskeho typu. Aj v Iráne sú voľby, len nedajbože kritizovať, čo i len v najmenšom, tamojšie poňatie islamu a mať niečo sekulárne v programe strany.

A na Slovensku najnovšie, len trošku vybočiť z politickej korektnosti, a máte problém s represívnymi zložkami štátu.

Aj táto ľudová tvorivoť kolujúca na sociálnej sieti Facebook ukazuje, že nejeden občan má v tejto veci jasno ešte pred vynesením rozsudku.

Nežiadúci Ľ. Štúr ? Nik z vlády neprišiel a polícia kontrolovala účastníkov pietnej spomienky

Pamiatku tohto velikána našich národných dejín si 14.1.2018  v Modre  uctil  miestny evanjelický zbor, miestna aj krajská samospráva.

Ak by neprišli poslanci za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Natália Grausová a Stanislav Drobný, spolu s početným sprievodom, tak  by účasť na akcii bola veľmi malá.

V minulom roku  sa Ľudovít Štúr, ako aj J.M. Hurban a ďalší štúrovci,   stali terčom verejnej kritiky rôznych mimovládnych aktivistov za „nacionalizmus“ .

To je údajne jeden z dôvodov,  prečo bola tohtoročná pietna spomienka na Ľudovíta Štúra  ignorovaná predstaviteľmi systémových strán, včítane Slovenskej národnej strany.

„Nakoniec štát zastupovala policajná hliadka (hliadky ?), ktorá cielene odchytávala vozidlá účastníkov akcie a po zastavení vozidla kontrolovala občianske preukazy nielen vodičovi ale celej osádke vozidla.“

(zdroj: Náš Trnavský kraj)