Prípad Mazurek ako príklad, prečo potrebujeme menej štátu.

Milan Mazurek bol odsúdený na 10 000 EUR pokuty (v prípade nezaplatenia na 6 mesiacov väzenia) za tieto slová:

„150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z rómskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“.

(zdroj: SME, Rádio Frontinus)

Milan Mazurek tvrdí, že v celom procese sa neprihliadalo na nič iné, čo v tej relácii odznelo, na celkový kontext relácie, dôkazy obhajoby sa ignorovali, prakticky sa podľa neho riešili len vyššie uvedené slová, ktoré sú vytrhnuté s kontextu celej relácie.

(zdroj: Kulturblog)

„Nemám čo ľutovať, pretože som povedal pravdu, s ktorou súhlasí väčšina obyvateľov východného Slovenska,“

Milan Mazurek (zdroj)

To, že tieto slová Milana Mazureka netreba brať na ľahkú váhu, ukázali nasledujúce hodiny.

„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ. Ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“

JUDr. Róbert Fico (video)

A keďže žijeme v tej najliberálnejšej demokracii aká kedy na svete bola, tak okrem 145 000 prehratí videa a tisícov súhlasných statusov je tu aj hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka:

„Národná kriminálna agentúra sa vyjadreniami Róberta Fica od včera zaoberá, viac informácií zatiaľ nebudeme medializovať,“

(zdroj)

A to do veci ešte vstúpil, pomerov na Najvyššom súde znalý, Štefan Harabin, o ktorom sa naozaj nedá tvrdiť, že by bol obdivovateľom Milana Mazureka, vzhľadom k udalostiam počas predvolebnej kampane pred voľbami prezidenta:

(čítať celý článok…)

To všetko čo sa dialo okolo relácie rádia Frontinus je možné len vďaka jednej veci – máme príliš veľa štátu, proste obézny štát, ktorého morbídna obezita už spôsobuje jeho občanom vážne problémy.

Zmení rozsudok názory občanov Slovenska a zlepší multikulturálne spolunažívanie?

Ilustračné foto (zdroj: Pixabay)

Rozhodnutie súdu môže paradoxne mať zlý dopad na samotnú rómsku komunitu, hlavne na tých jej členov, ktorí buď sú integrovaní alebo by sa radi integrovali.

Integrácia v našich pomeroch spravidla  znamená bývať, žiť a pracovať v prostredí, kde je väčšina Slovákov. To nevyhnutne prináša osobný kontakt medzi ľuďmi a ten prináša zákonite aj konflikty. Ostré slová padajú aj vo vnútri rodín, aj na pracoviskách, v čakárni u lekára…

K radovému občanovi sa nedostane znalecký posudok Maxa Steuera o nebezpečnosti slov Milana Mazureka. Nebude čítať odôvodnenie rozsudku senátu pod vedením Petra Paludu (kandidáta SAS – video).

Úspech je, ak sa sa k nemu dostanú originálne slová Milana Mazureka.  Rozhodujúcu väčšinu si nájde  len generalizovaná informácia, že Milan Mazurek si ohľadom Rómov pustil „hubu na špacír“ a bol za to exemplárne potrestaný na výstrahu všetkým ostatným. A ešte že aj ten Fico nad tým rozsudkom hlavou krútil a za to aj toho Fica stíhať idú…

Vtedy nastáva čas psychológie jednotlivca. Možno si v tej chvíli spomenie, že koľkokrát jemu samému „ušla huba na špacír“ vo chvíli emotívnej, v hneve spravodlivom alebo nespravodlivom. A to posledné čo by občan vo svojom živote chcel je stáť pred špeciálnym súdom, a to už vôbec nie za nejaké slová.

A tak je tu istá pravdepodobnosť , že radový občan   sa bude v budúcnosti podvedome „držať ďalej“ od Rómov, radšej s nimi pokiaľ sa dá nič nemať, ani pracovne ani inak, a to  práve zo strachu zo súdu a trestu.  Veď predsa mu v prípade bežnej ľudskej „straty nervov“ a následného írečitého slovného vyjadrenia hrozí veľký problém so štátom, tisícová pokuta ba aj basa.

Pri rovnakej udalosti, ak sa udeje medzi ním a iným rodeným Slovákom, tam sa do toho ani ten obézny štát miešať nebude, tam je slovenský občan pred štátom v bezpečí .

Protestujúci pre súdom v B. Bystrici protestuje proti tomu, že za oveľa horšie výroky proti Slovákom štátne orgány nekonajú (foto: účastník protestu)

Dnes sa morbídne obézny štát už snaží určovať občanom čo si majú myslieť. Dôsledky obézneho štátu cítime všetci – hlavne na cenovkách tovarov. Napriek pokrokom vedy a techniky prežívame aj keď nie každodenný ale stále každomesačný boj o prežitie.

Potrebujeme menej štátu, potom lepšie bude aj proletariátu.

M. J.