(úvodné foto, zdroj NaseSlovensko.net)

Ak by sa bál, tak by rozhodne neotvoril dnes v parlamente tú istú tému, pre ktorú je obžalovaný.

Nedostupnosť zdrojov na vlastné bývanie mení životy státisícov, ak nie aj miliónov občanov Slovenska.

• sú to mladí ľudia, ktorí musia žiť aj v dospelosti s rodičmi, pretože z robotníckeho platu ani len tú hypotéku nedostanú.
• sú to ľudia, ktorí po odčítaní splátky hypotéky sú v zóne chudoby
• sú mnohí, ktorí pre chýbajúce zdroje na vlastné bývanie museli odisť pracovať mimo Slovensko.
• a nakoniec sú to aj tí, čo nedokázali svojim deťom zabezpečiť bývanie, a tak dnes osamelo len cez internet a telefóny čakajú na správy od svojich blízkych.

Milana Mazureka dostali pred súd slová, ktoré vyslovil minulý rok v relácii Rádia Frontinus Debata na telefón:

 „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“

(zdroj: denník Pravda)

Iste, ja osobne by som túto problematiku komentoval oveľa citlivejšie, volil by som iné slová. Avšak reakcia štátnej moci v prípade Milana Mazureka ma zaskočila. V krajine, kde platí sloboda slova, bol  by mladý poslanec konfrontovaný protiargumentmi v rámcu mediálnej diskusie, nie orgánmi činnými v trestnom konaní.

Predpokladám, že práve vstup represívnych zložiek štátu do tejto veci napácha nenapraviteľné škody tak v etnickom spolunažívaní , ako aj na samotnom vzťahu občanov k systému.

Pocit strachu pred represiou za kritické, možno aj nepekné slová, voči segregovaným komunitám naozaj nevybuduje mosty medzi komunitami. To skôr spáli aj tie existujúce a nielen u segregovaných komunít.

Niekto sa možno teší z tejto veci, očakáva, že to v nejakej miere dá dolu preferencie vládneho Smeru. Pretože ľudia u nás nezávislosti NAKA, prokuratúry a súdov proste neveria a tak, pre nich logicky, si spájajú súd s Milanom Mazurekom a vládny Smer. Ale netešil by som sa na nikoho mieste, ani na mieste opozície, pretože takýmito aktivitami štátnej moci sa radikalizuje celá spoločnosť.

Ak bolo cieľom obžaloby Milana Mazureka dať nejaký zámok na túto tému jemu osobne, a  aj výstrahu ďalším, tak minimálne v prípade tohto mladého poslanca to bol zlý nápad.

V utorok 30. 1. 2018 Milan Mazurek využil možnosť vystúpiť v rozprave k novele zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.

Odhalil verejnosti, že tá podpora do značnej miery spočíva v tom, za kritiku čoho sa on dostal pred súd – vo výstavbe bytov pre neprispôsobivých spoluobčanov.

Tento krát si už Milan Mazurek dával veľký pozor na právnu stránku svojho prejavu (to sme dopracovali 28 rokov po páde totality), ale to mu nebránilo slove mieriť  presne tam,  kde je verejnosť až príliš ochotná počúvať:

„Čo však tieto pilotné programy svojpomocnej výstavby znamenajú? No, jednoducho vláda z peňazí všetkých slušných pracujúcich ľudí, ktorí od pondelka do piatku alebo niekedy aj sedem dní v týždni pracujú osem hodín denne na to, aby sa skladali svojim daňami na štátny rozpočet, zaplatí asociálom v osadách materiál na to, aby si postavili domy zadarmo.

Samozrejme, nič zlé. Nikto by nemohol namietať, keby takúto podporu vláda, samozrejme, poskytla aj slušným ľuďom. Ale ja sa pýtam, pán Pellegrini, ktorým mladým rodinám vláda poskytla zadarmo materiál a zároveň aj stavbyvedúcich ako sa to tu píše na to, aby si postavili dom zadarmo. Nie.

Realita napríklad v Kežmarskom okrese je taká, že mladí ľudia musia utekať do zahraničia, ak nechcú pracovať za 450 eur a keď im nejakým zázrakom aj poskytnú hypotéku, tak sa musia zadlžiť na celý život.

No, a tí mladí ľudia potom pozerajú na osadu niekde za mestom ako im vláda kupuje všetko zadarmo a oni si stavajú domčeky. Samozrejme, opakujem, nič zlé, keby táto podpora platila na všetkých a nie adresne na jednu etnickú skupinu, čo považujem za mimoriadne rasistické.“

26. 2. 2018 bude v Banskej Bystrici s Milanom Mazurekom súd. Nielen z Facebooku, ale aj z rozhovorov s ľuďmi cítim, že sú možno ani nie tak na strane Milana Mazureka, ako na strane slobody slova. Aj mnohí z tých, čo doteraz nemali na Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko pekného slova, nestoja v tejto veci za konaním represívnych zložiek štátu.

26. 2. 2018 tak môže byť v Banskej Bystrici zaujímavý deň, nakoľko nejakú formu protestu zvažujú mnohé, naozaj rôznorodé, skupiny aktivistov.

Tí sa obávajú toho, že naša demokracia sa posúva k demokracii iránskeho typu. Aj v Iráne sú voľby, len nedajbože kritizovať, čo i len v najmenšom, tamojšie poňatie islamu a mať niečo sekulárne v programe strany.

A na Slovensku najnovšie, len trošku vybočiť z politickej korektnosti, a máte problém s represívnymi zložkami štátu.