Po fiasku Veľkých protikorupčných pochodov I. a II., ktoré síce mali pár tisíc účastníkov, ale slovenskú verejnosť príliš nenadchli, by jeden čakal, že touto cestou už organizátori nepôjdu. Pretože aj bez trojky už majú organizátori „z ostudy kabát“.
Zvlášť, keď ich idol čestnosti a transparentnosti, prezident Andrej Kiska je aktuálne „prepieraný“ v daňovej kauze.
Zjavná narážka na kauzu s daňami
Iste, tá kauza vznikla vďaka nezákonnému úniku dokumentov. Ale spôsob ako sa dokumenty dostali na svetlo sveta na občanov príliš nepôsobí a tak mnohí neskrývajú najavo svoje rozčarovanie a sklamanie z prezidenta.
Väčšina z tých občanov Slovenska, ktorí sa o veci verejné zaujímajú, pokladá tieto protikorupčné pochody „študentíkov“ za téatro , ktoré vzniklo v rámci vojny medzi mimovládkarmi – „kiskáčmi“ a „smerákmi“. Tá pretrváva ešte z čias, keď proti „promigračným kiskáčom – vítačom“ stáli kvóty odmietajúci smeráci.
Nápis povaleči s kaváren do polí a továren je pravdepodobne určený účastníkom III. Veľkého protikorupčného pochodu
Dnes je už proti kvótam na presídľovanie migrantov asi len ten Marian Kotleba, ale on zase nekradne a nekorumpuje…
A tak pochod, ak mal byť, musel ísť po osvedčenej línii – proti ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi.
Ministra by mal podľa Karolíny Farskej odvolať prezident.
No a práve ten prezident mal svojích priaznicov pár minút predtým pred prezidentským palácom.
Prejav nesúhlasu s presídľovaním migrantov na Slovensko, ktoré presadzuje prezident Andrej Kiska.Reakcia občana za hranicou slušnosti. Pravdepodobne sa týka nedávneho stretnutia Andreja Kisku s finančníkom George Sorosom.A nezabúda sa ani na postoj Andreja Kisku k vojnovým konfliktom.Našli sa aj takí, čo prišli prezidenta podporiť. V tomto prípade to ale moc nevyšlo. Na sociálnych sieťach identifikovali dámu z fotografie ako povolaním exekútorku a je z toho všeobecné pobavenie.
Hneď som si spomenul na známy prípad Filipa Rybaniča, asistenta poslanca SaS Jozefa Rajtára. Ten si ako zamestnanec Tatra banky pozrel účty Roberta Kaliňáka, Jána Počiatka, Mariána Kočnera a Ladislava Bašternáka .
Sedel som v kancelárii, keď mi z banky oznámili, že došlo k nepovolenému vniknutiu do môjho účtu. Oznámila mi to banka. Nie ja som to konštatoval. Bola to banka, ktorá to oznámila aj polícii. Ja vystupujem v tomto prípade ako poškodený. Mám preto právo, tak ako hociktorý iný občan, byť súčasťou tohto trestného konania a nahliadať do spisu.
Vyhlasovať, že Filip Rybanič je whistleblower iba preto, lebo sa vlúpal práve na môj osobný účet, nie je na mieste. Novinárom neposunul všetky informácie. Naopak niektoré zamlčal a niektoré úplne zmenil. O jeho dôvodoch špekulovať nebudem.
Ľubomír Galko by mal napísať ešte jeden článok pre nás menej chápavých. Článok, v ktorom by nám objasnil prečo je Filip Rybanič symbol boja proti korupcii, ktorého stíhanie je „absurdné a choré“ a ten kto vyniesol materiál z „utajenej a osobnej dokumentácie“ týkajúcej sa Andreja Kisku je človek, ktorý „chrapúnskym spôsobom tieto informácie zneužíva“.
(Úvodné foto: ČS vlajka – zdroj Pixabay, R. Sulík zdroj: FB)
Strane SaS je v posledných mesiacoch ba aj rokoch ťažko rozumieť. Kým Richard Sulík získava hlasy voličov na agende odporu proti presídľovaniu migrantov na Slovensko, zbytok poslancov strany sa chová v rôznej miere protikladne. Skupinu okolo Martina Poliačika je možné radiť rovno medzi tzv. vítačov.
Najnovší legislatívny návrh z dielne SaS je ťažko pochopiteľný aj ich voličom. Chcú nahradiť sviatok Dňa ústavy, ktorý je 1 septembra sviatkom vzniku 1. Československej republiky, Ten pripadá na 28.10. Odôvodňujú to tým, že Slovenská republika svoj sviatok má na Nový rok – 1. januára.
Pred voľbami billboardy o slobode… Po voľbách všetci poslanci SaS hlasovali za Žitňanskej novelu zákona, ktorá uľahčila represívnym zložkám štátu trestné stíhania nepohodlných občanov za prejavený názor. foto: Archív SaS
Ako sa dalo čakať kontrovali pronárodne orientovaní poslanci z Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.
Bc. Stanislav Drobný
Ako prvý dnes (utorok 19.9) reagoval v rozprave poslanec Stanislav Drobný:
Návrh zameniť sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky za Deň vzniku samostatného Československého štátu nevnímam ako dobrý krok.
Tento krok by potešil iba tých, ktorí sa dodnes nevyrovnali so slovenskou štátnosťou. A to je veľmi úzky okruh ľudí.
Ak by sme tento návrh schválili, konali by sme proti väčšinovej vôli spoločnosti.
Mnohí občania vnímajú 1. september, na ktorý pripadá Deň Ústavy Slovenskej republiky, ako hlavný sviatok nášho štátu. Je to hlavne tým, že sviatok Dňa vzniku Slovenskej republiky, ktorý pripadá na 1. januára, sa občanom prelína so Silvestrom a oslavou Nového roku.
Naproti tomu Deň Ústavy Slovenskej republiky vytvára občanom ľudovo povedané krátky týždeň a predĺžený víkend a to v príjemnom počasí záveru leta.
Mnohí občania ten voľný čas nevyužívajú len na relaxáciu a návštevu rôznych kultúrnych podujatí, ale sú aj účastníkmi akcií na oslavu našej štátnosti. Rovnocenné akcie by bolo asi veľmi ťažké organizovať na Nový rok 1. januára.
V lete sú zhromaždenia občanov príjemnejšie ako na Nový rok. (foto: RTPS)
Vnímam dlhodobú snahu istých kruhov maľovať pre verejnosť akýsi idealizovaný obraz prvej Československej republiky, ako nejakého super úspešného štátu. To ale nezodpovedá vtedajšej realite. Nezamestnanosť, chudoba, bieda, exekúcie, žobračenky aj taká bola realita prvej Československej republiky.
Prvá Československá republika Slovensku veľa dala, niečo vzala a mnohé z túžob národa nedokázala splniť.
Rovnako to platí tak pre druhú a tretiu Československú republiku, tak ako to platí aj pre tú ľudovodemokratickú, či socialistickú.
Dnes máme svoj štátny útvar, tým je Slovenská republika.
Ak máme vybrať päť štátnych sviatkov, tak je Deň Ústavy Slovenskej republiky pre nás iste dôležitejší, ako Deň vzniku samostatného Československého štátu. Prevládajúce pozitívne vnímanie existencie Československa dostatočne symbolizuje už existujúci Pamätný deň vzniku samostatného Československého štátu.
Peter Osuský z SaS nevedel ako sa hovorí kam s „konopí“:
No je pekné, pán kolega, že hovoríte o príjemnom počasí a o predĺženom víkende. Mám taký hmlistý pocit, že keby bolo podľa vášho, tak zas tak predĺžený nebude lebo predpokladám, že by ste ako prvé zrušili 29. august, takže on by sa zas ten víkend primerane skrátil.
A pokiaľ ide o tie histórie o biede exekúcie a žobračenkách, to ste museli skutočne prevziať z ideologických materiálov komunistického režimu.
O tom, že v tom čase neprosperovala väčšina (tá sa z grafov nenajedla) sa dočítate v tomto článku (foto: Wikimedia)
Dovolím si vás ubezpečiť, že celkom evidentne bola Československá republika v prvej desiatke najvyspelejších a najprosperujúcich krajín sveta.
To samozrejme že sa potom prepadla je druhá vec. Ale taká bola tá hrozná, biedna, exekvovaná prvá republika.
A to, že potom mohol vzniknúť Slovenská štát s vlastnou inteligenciou, s vlastnými reprezentantmi v oblasti ekonomiky a tak ďalej, ako boli Karvaš, Zaťko a podobne, je zásluha tej zlej žobračenkovej prevej republiky.
Len na tom sa dalo stavať, pretože prezident toho štátu bol taký slovenský patriot, že sa pri poslednom predprvosvetovojnovom sčítaní občanov Uhorska prihlásil za Maďara, na rozdiel od niektorých iných.
Napríklad od mojich predkov, ktorí sa vždy hlásili za Slovákov. Takže trošku to pokrivkáva aj s predĺženým víkendom aj hroznou biedou a útlakom, ktorého sa Slovákom v tom štáte dostalo.
Martin Poliačik ten už len habkal niečo o fašistoch. Plus dodal, že 1. september by v prvom rade mal byť dňom nástupu do školy…
Na našej webovej stránke používame súbory cookies. Prezeraním našej webovej stránky súhlasíte s ich používaním a ukladaním do Vášho prehliadača. Ďalšie informácie o spôsobe používania súborov cookies môžete nájsť v sekcii O NÁS
Autor: Ing. Miroslav Juriš
