Vladimír Mečiar – čím skôr Róbert Fico skončí, tým lepšie pre Slovensko.

Tak by sa dala zhrnúť jedna časť prejavu Vladimíra Mečiara. Ten „otec – zakladateľ“ súčasnej Slovenskej republiky predniesol pred stovkami zúčastnených občanov  pri príležitosti osláv Povstania , ktoré sa uskutočnili  na Jankovom Vŕšku pri Uhrovci.

„Otec zakladateľ“ republiky, JUDr. Vladimír Mečiar, Dr. h. c.

Róberta Fica v ňom nešetril, hoci volil diplomatické slová. Kritizoval jeho politiku nasadzovania represívnych zložiek štátu (polícia, NAKA, prokuratúra) proti občanom, ktorí majú hoc aj nesprávne názory. Ďalej vyjadril svoj nesúhlas s „jadrovou“ politikou Róberta Fica, je  to zničenie slovenskej  štátnosti.

„ak teda tento vnútorný boj pokračuje, treba ho už skončiť jednoznačným víťazstvom národno – demokratických síl. Deliť sa dnes na profašistických, nefašistických, rôzne snahy vtiahnuť do procesu politického dozrievania a politickej zrelosti orgány činné v trestnom konaní nie je rozumné ani dobré… …ak vláda nevie a nemôže, nech odíde a nechá k moci tých, čo túto situáciu vyriešia. K spokojnosti s daným stavom byť nemôže, aby sa snažili za každú cenu urobiť politické procesy, demonštrovať cez políciu politickú silu a politickú moc.“ Video z prejavu Vladimíra Mečiara.

V tejto súvislosti som sa v mysli vrátil do čias vlády Vladimíra Mečiara. Iste tam bolo mnoho vecí kontroverzných ale naozaj si nespomínam na nejaké policajné represálie voči občanom s „nežiaducim“ politickým názorom v tých časoch. Za jeho vlády sloboda slova proste bola.

Vráti sa „otec zakladateľ“ do verejného života aby uchránil  Slovenskú republiku pred Róbertom Ficom ?

To pokračovalo aj za Dzurindových vlád a o slobodu slova sme začali postupne prichádzať po nástupe Róberta Fica.

Po Vladimírovi Mečiarovi na tribúnu vystúpil ďalší z radu osobností, ktoré boli pri vzniku našej republiky – Jozef Prokeš.

Ten tiež kritizoval odklon vlády Róberta Fica od demokratických princípov. Jeden z mnohých potleskov si vyslúžil, keď z tribúny pozdravil  príslušníkov NAKA monitorujúcich  zhromaždenie.

RNDr. Jozef Prokeš, CSc. (predseda SNS v rokoch 1991 – 1992) kritizoval nedemokratické počínanie vlády Róberta Fic ako aj jeho „jadrovú“ politiku.

Vo všetkých vystúpeniach sa prelínala téma Povstania s problémami súčasnosti. Bolo to naozaj zaujímavé a rečníci boli často prerušovaní potleskom od občanov.

Hovorí 93 ročný veterán Povstania

Po návrate domov som na sociálnych sieťach pozrel, ako to šlo v „konkurenčnej“ Bystrici.  Prečítal som si reakcie na vyjadrenia prezidenta Andreja Kisku, rovnako ako vyhlásenia Róberta Fica.  Ten údajne opäť  vyzýval represívne zložky štátu k prenasledovaniu občanov za (hoc aj hlúpy a nesprávny) názor.

A tak mi neostáva nič iné, ako dať „otcovi – zakladateľovi vlasti“ plne za pravdu. Čím skôr vláda Róberta Fica skončí, tým lepšie pre Slovensko. On túto svoju tretiu vládu absolútne nezvláda. A tak tá vnáša toľko zla do spoločnosti, tak extrémne až nenávistne ju rozdeľuje, že sa tým Slovensko dostáva až do stavu studenej občianskej vojny.

Počas prvej časti akcie, pri rodnom dome Ľudovíta Štúra, zbierali podpisy členovia Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.  Všetko v pohode, kto chcel sa pristavil, kto nechcel, nevšímal si ich. Zlo, nenávisť a nevraživosť asi naozaj prichádza  medzi ľudí iba z tribúny, keď sa na ňu postaví tzv. štandardný politik.
Obrovský kus práce pri organizácii akcie odviedli Slovenskí branci. To je tá organizácia, po zákaze ktorej volajú naše „intelektuálne elity“
Rodný dom Ľudovíta Štúra
Jankov vŕšok – motorkári prichádzajú
Položenie venca k pamätníku hrdinov Povstania
Čítanie listo od JUDr. Štefana Harabina. Štefan Harabin  pokladá zánik slovenskej štátnost i v jadre Únie  bez referenda za protiprávny akt.
Podľa reakcií publika Vladimír Mečiar presvedčil takmer všetkých prítomných občanov. Mnohí na začiatku, kým ešte nestál na pôdiu,  nadšenie neprejavovali. Ale v okamžiku, keď  vyzval k potrebe záchrany samostatnosti Slovenska, záchrany demokracie a slobody slova na Slovensku, všetko sa zrazu zmenilo. Mnoho ľudí mu chcelo podať ruku, odfotiť sa s ním. Kto si vyčkal v rade ten sa dočkal. Je to začiatok širokej pronárodnej koalície občanov proti politike Róberta Fica?  Kde sa niečo začína, tam sa vždy niečo končí a  tento spoločenský pohyb vyzerá na začiatok konca Smeru – SD.
A na záver ruskojazyčná kapela.

text a foto: Miro Juriš

Alternatívne oslavy SNP naše „elity“ asi nepotešia.

Oslavy sa začnú 29. augusta od 14:00 hod. v Uhrovci a budú pokračovať na Jankovom vŕšku.

Ján III. Sobieski sa v súčasnosti stáva neželaným elementom našich dejín. Autor obrazu Alexander Lesser (zdroj: Wikimedia)

Celkovo si myslím,  že keby tzv. „systémoví“ politici nevideli vo výročí Povstania možnosť pôsobiť proti Marianovi Kotlebovi, tak by povstalci boli  v súčasnosti asi rovnako „trpení“ ako Ján III.  Sobieski.

Ten so svojím vojskom zvíťazil v roku 1683 pri Viedni nad tureckou armádou. Čitateľ si možno spomenie, ako slovenská televízia odmietla o udalosti vysielať historický film z dôvodu, že ten film zobrazuje xenofóbne veci (podrobnosti tu…).

Samotný program akcie v Uhrovci (Jankov vŕšok)  má potenciál spôsobiť to, že sa mu tzv. systémoví politici a „eurohodnotové“ médiá budú vyhýbať ako čert krížu.

Slovenské povstanie 1848 – 1849, kpt. Ján Francisci (autor obrazu Peter Michal Bohúň). V súčasnosti sú štúrovci sú pre svoj „nacionalizmus“ terčom mediálnych útokov od tzv. „intelektuálov z bratislavskej kaviarne“

V dobovom oblečení sa predstavia staroslovanské bojové družiny, husitské bojové oddiely, Poľské kráľovstvo a veľké Litovské kniežactvo (Bitka pri Grunwalde),  armáda Srbského kráľovstva (Bitka na Kosovom poli), kozáci,  ruská armáda z napoleonských čias a s nimi georgievská vlajka, štúrovskí dobrovoľníci z roku 1848 , juhoslovanskí partizáni , partizánska brigáda Jána Žižku a dokonca aj tá Červená armáda z čias Veľkej vlasteneckej vojny, ktorej pred pár dňami  „osobnosti“ poškodili pamätník.

A to všetko má prebehnúť v dnešnom  čase, keď naši vládni a spolu s nimi mnohí „systémoví“ opoziční politici nás chcú bez referenda tak tuho primknúť k Nemecku, že viac samostatnosti mala aj tá vojnová (nazývaná tiež prvá) Slovenská republika. A tú médiá a štandardní politici označujú za bábkovú.

viac informácií o akcii je na stránke Slavica

A ako keby toho nebolo dosť, časť akcie bude určená aj Dňu Ústavy. Tým sa akcia stáva nielen oslavou Povstania ale aj oslavou slovenskej štátnosti.

Program osláv je veľmi ambiciózny, uvidíme ako to všetko organizátori zvládnu.

Každopádne niet nad čím váhať, kto to nemá príliš ďaleko, iste mu to za cestu do Uhrovca stojí.

Nakoniec, nedá sa vylúčiť to, že druhý ročník takejto akcie sa už neuskutoční. V súčasnej dobe by ma neprekvapilo, ak by takáto  akcia bola o rok už zakázaná.

Po porážke Povstania museli zbytky povstaleckých jednotiek hľadať úkryt v horách a tam čakať na Červenú armádu. Dúfajme, že vplyvom súčasných trendov v politike nebudú musieť ustúpiť aj z našich dejín, ako to deje Janovi III. Sobieskemu či štúrovcom. Foto: archiv Olgy Bezděkové-Rejtharové, CC BY-SA 4.0,
mapový podklad: „OpenStreetMap a jeho prispievatelia

Autor: Miro Juriš

Poškodenie pamätníka sovietskych vojakov – viac než vandalimus.

(úvodné foto: Flickr)

V týchto dňoch sa v slovenskom meste Košice odohral ďalší vandalský útok na pamätník, ktorý stojí na mieste večného odpočinku vojakov Červenej armády padlých pri oslobodzovaní Československa počas druhej svetovej vojny, pričom išlo o zámerne medializovaný útok.

Tento skutok hodnotíme ako provokačný, protizákonný a neetický. Už sme neraz komentovali podobné prípady, ku ktorým došlo v rozličných štátoch, najmä v Európe.

Veľmi nás mrzí, že musíme hanobiteľom pripomínať zásady morálky a úcty k padlým, ktoré platia v každej civilizovanej spoločnosti. Spoliehame sa, že slovenské orgány operatívne vyšetria tento skutok a že vinníci, ktorých mená sú známe, budú potrestaní..“

hovorkyňa MZV RF Maria Zacharovová (zdroj)

že ich hanba nefackuje, tak Luboša Lorenza ako aj tých, čo sa dívali, fotili a nezasiahli…(zdroj: FB Luboš Lorenz)
tejto dáme by kosák s kladivom ťažko niekto strhol. Foto Wikimedia
pamätník však „intelektuálnej elite“ neodolal (zdroj: FB Luboš Lorenz)
občania si kladú otázku,, prečo polícia pamätník neochránila (zdroj: FB Luboš Lorenz)
svoje rozhorčenie netají ani Front ľavicovej mládeže. Ten „umelcov“ a „aktivistov“ nazval vandalmi a ich čin vandalizmom spáchaným v tlupe. Zdroj: FB Front ľavicovej mládeže

 Argumenty „aktivistov“ a „umelcov“ o odstránení symbolov okupačných vojsk z augusta 1968 sú úplne mimo misu, keďže ide o pamätník  bojovníkov proti nacizmu z rokov 1941 – 1945.

 V čase vojny  bolo medzi 1. Slovenskou republikou a Nemeckom nemeckou silou vynútené spojenectvo. Nik súdny si v súčasnosti nerobí ilúzie o tom,  že po konečnom víťazstve by pre „Berlín“ boli Slováci rasovo podradnejší ľudia druhej, tretej či x-tej kategórie.

Nacistická ideológia nepustí, v čase vojny pred Slovenskom utajované materiály Hitlerovej NSDAP  o tom svedčia viac než jasne. Koniec koncov,  ten pocit akejsi nadradenosti voči nám je cítiť aj zo súčasného Berlína.

V čase keď čítate tento článok je tu opäť výročie Povstania.  To povstalcom nevyšlo podľa predstáv a tak zostávajúce jednotky povstalcov v tuhej zime 1944 – 1945 túžobne očakávali príchod bojovníkov s kosákom a kladivom na vojenských čiapkach. Vtedy aj hodiny mohli rozhodnúť o ich živote a smrti.

Preto ten, čo odstraňuje kosáky a kladivá z pamätníku vojakov Červenej armády preukazuje obrovskú neúctu k tomu, čo v tom čase ľudia museli prežiť.

Nech sa udialo od roku 1945 čokoľvek,  sovietski vojaci v boji proti nacistom boli na správnej strane dejín.

foto: : Bundesarchiv, Bild 183-E0406-0022-001 / CC-BY-SA 3.0
máj 1945, kosák a kladivo v Berlíne. (zdroj: Flickr)

Čo už absolútne nechápem,  je Vyhlásenie k obžalobe Petra Kalmusa. Ten bol  jedným z účastníkov akcie, ktorú prokurátor kvalifikoval ako výtržníctvo.

Vyhlásenie podpísali napríklad poslanci Národnej rady Ondrej Dostál a Peter Osuský či Viera Dubačová.

Lenže ten pamätník niekomu patrí a v tej súvislosti je jedno  čo si dotyčný „aktivisti“ myslia o kosáku a kladive, Červenej armáde a či jednotlivých  bojujúcich stranách druhej svetovej vojny.

Asi by sme nechceli svet, v ktorom bude normálne ničiť majetok iného preto, že sa nám na ňom niečo nepáči.

A tiež zaujal podpis Jána Benčíka pod vyhlásením a tak je tu ďalšia otázka.

Ako je to potom s tým bojom proti neonacizmu o ktorom hovoria mnohí z toho zoznamu signatárov vyhlásenia ,  keď  poškodzovanie pamätníka vojakov Červenej Armády považujú za  prejav občianskej statočnosti?

  autor: Miro Juriš