Tak by sa dala zhrnúť jedna časť prejavu Vladimíra Mečiara. Ten „otec – zakladateľ“ súčasnej Slovenskej republiky predniesol pred stovkami zúčastnených občanov pri príležitosti osláv Povstania , ktoré sa uskutočnili na Jankovom Vŕšku pri Uhrovci.

Róberta Fica v ňom nešetril, hoci volil diplomatické slová. Kritizoval jeho politiku nasadzovania represívnych zložiek štátu (polícia, NAKA, prokuratúra) proti občanom, ktorí majú hoc aj nesprávne názory. Ďalej vyjadril svoj nesúhlas s „jadrovou“ politikou Róberta Fica, je to zničenie slovenskej štátnosti.

V tejto súvislosti som sa v mysli vrátil do čias vlády Vladimíra Mečiara. Iste tam bolo mnoho vecí kontroverzných ale naozaj si nespomínam na nejaké policajné represálie voči občanom s „nežiaducim“ politickým názorom v tých časoch. Za jeho vlády sloboda slova proste bola.

To pokračovalo aj za Dzurindových vlád a o slobodu slova sme začali postupne prichádzať po nástupe Róberta Fica.
Po Vladimírovi Mečiarovi na tribúnu vystúpil ďalší z radu osobností, ktoré boli pri vzniku našej republiky – Jozef Prokeš.
Ten tiež kritizoval odklon vlády Róberta Fica od demokratických princípov. Jeden z mnohých potleskov si vyslúžil, keď z tribúny pozdravil príslušníkov NAKA monitorujúcich zhromaždenie.

Vo všetkých vystúpeniach sa prelínala téma Povstania s problémami súčasnosti. Bolo to naozaj zaujímavé a rečníci boli často prerušovaní potleskom od občanov.

Po návrate domov som na sociálnych sieťach pozrel, ako to šlo v „konkurenčnej“ Bystrici. Prečítal som si reakcie na vyjadrenia prezidenta Andreja Kisku, rovnako ako vyhlásenia Róberta Fica. Ten údajne opäť vyzýval represívne zložky štátu k prenasledovaniu občanov za (hoc aj hlúpy a nesprávny) názor.
A tak mi neostáva nič iné, ako dať „otcovi – zakladateľovi vlasti“ plne za pravdu. Čím skôr vláda Róberta Fica skončí, tým lepšie pre Slovensko. On túto svoju tretiu vládu absolútne nezvláda. A tak tá vnáša toľko zla do spoločnosti, tak extrémne až nenávistne ju rozdeľuje, že sa tým Slovensko dostáva až do stavu studenej občianskej vojny.








text a foto: Miro Juriš