(ilustračné foto, zdroj: PixaBay, NaseSlovensko.net)
Inak štandardným médiám neverím nič. Ak by som info z tých médií „posúval“ ďalej ľudom v mojom okolí ako „zaručenú pravdu“, tak by som pred nimi vyzeral ako strašný somár.
Ukazuje to, už po koľký krát najnovšia a ako sa zdá v plnom rozsahu vykonštruovaná kauza ohľadom verejného obstarávania opráv ciest.
Marian Kotleba a Milan Uhrík boli v mediách obvinení z klientelizmu a to z toho dôvodu, že jedna firma Renomont z Trenčína vyhrala väčšinu zákazok, pričom sa naznačovalo, že tá firma je s nimi spriaznená, keďže vyhrala 9 z 15stich zákaziek. Lenže je to dokázateľne inak.
Úrad BBsk použil pri obstarávaní Elektronický kontraktačný systém (EKS). Tento systém bol spustený v roku 2014.
Marian Kotleba sa v žiadnom prípade nedopustil klientelizmu.
Róbert Fico o EKS:
„Je to veľmi účinný nástroj pre všetky štátne inštitúcie, samosprávy a obce, ktoré budú cez trhovisko nakupovať bežné tovary a služby. Každý, kto bude mať záujem o takýto obchod, zadá adresu www.eks.sk, zadá, čo si želá kúpiť, pritom nikto nevie, kto nakupuje a kto dal ponuku. Vyhrá najlepšia cena,“
(zdroj)
Z logiky systému vyplýva, že ak by niekto chcel prihrať zákazku vopred určenej firme, musel by mať komplicov vo vnútri EKS. To by bola otázka na prevádzkovateľa systému, ale toto pokladám za vysoko nepravdepodobné. Takže s toho vychádza, že je prakticky vylúčené, že by Marian Kotleba ovplyvnil, kto bol v súťaži víťazom.
Marian Kotleba použil vhodný spôsob obstarávania.
Úvahy o tom, či je EKS pre tieto typy zákaziek vhodný sú úplne mimo misu:
„Povinne na ňom nakupuje štát, obec, vyšší územný celok, ako aj organizácie, ktoré sú nimi zriadené či majetkovo prepojené, ak hodnota tovaru, služieb či stavebných prác presahuje 1000, resp. 5000 eur a dosahuje najviac 134.000 eur v prípade štátu, respektíve 207.000 eur v prípade ostatných obstarávateľov. Pri stavebných prácach predstavuje horný finančný limit 5.186.000 eur.“
(zdroj)
Systém EKS je dimenzovaný aj na pomerne veľké stavebné akcie, aspoň tak sa tvária jeho tvorcovia. Takže Marian Kotleba jeho využitím neurobil chybu ani v prípade, ak mu zákon neukladal ho použiť.
Firmy mali možnosť vedieť o zákazke.
Pokiaľ si firma nezabezpečí dennodenné sledovanie EKS (je to vec minút), tak je problém na jej strane. Pokiaľ firma sa chce uchádzať o verejné zákazky mali by v jej administratíve byť ľudia, čo sú v EKS naozaj „doma“. V dnešnej dobe ich nik nebude listom či poslíčkom vyzývať, vážení, nechcete náhodou opravovať cesty v BB kraji?
Firmy vedeli presne o čo v zákazke ide, nemali dôvod robiť časovo náročné expertízy stavu cesty.
Mali dokonca predspracovaný rozpočet, s ktorým sa mohli alebo nemuseli stotožniť, každopádne tie úseky ciest sa s tým materiálom v ruke dali obehnúť za 1 až 2 dni.
Marián Kotleba nemôže za víťazstvo a odstúpenie Renomontu.
Z logiky EKS vyplýva, že o tom, že vôbec nejaký RENOMONT Profi s. r. o. z Trečína sa ucházal o zákazku sa Marian Kotleba dozvedel, keď Renomont súťaž vyhral. A v EKS výhra v súťaži automaticky znamená podpis zmluvy. Zmluvu môže obstarávateľ neskôr vypovedať, ak zistí dôvody, ktoré ho k tomu oprávňuju.
Vstupom do EKS totiž systém EKS dostáva právomoc uzavrieť zmluvu v mene objednávateľa, pričom objednávateľovi nie je až do uzavretia zmluvy známe, s kým s zmluva uzatvára.
Je to proste tak nastavené, aby sa znížila možnosť korupcie.
Je tu aj druhý aspekt. Pokiaľ sa do súťaže prihlási niekto, kto neodhadne svoje sily a od podpísanej zmluvy odstúpi, musí súťaž prebehnúť nanovo. Preto ani doba celej súťaže nemôže byť príliš dlhá. Navyše, príliš dlhá doba súťaže iba dáva možnosť dodávateľom na rôzne kartelové dohody v pozadí.
Ako si to celé pozrieť v EKS
