Zákon, ktorý použila Lucia Nicholsonová na vykázanie poslancov Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko zo sály, strana SaS ešte nedávno silne kritizovala. Dokonca nazvala ho zákonom, ktorý našu spoločnosť posúva smerom k diktatúre.
Zaujímavé je, že za druhý, tzv. „Žitňanskej náhubkový“ zákon (viac v článku Žitňanskej novela obmedzujúca slobodu slova je na Ústavnom súde), umožňujúci represívnym zložkám štátu trestne stíhať prakticky akúkoľvek kritiku, hlavne na sociálnych sieťach, za ten hlasovali všetci poslanci SaS do jedného (viac v článku Sloboda a Solidarita zradila slobodu a svojho voliča).
Podľa informácií zo „zákulisia“ sú „kotlebovci“ iba sekundárnym cieľom tohto „protiextrémistického“ zákona.
Primárnou jeho úlohou je navodiť právny stav, aby represívne zložky štátu mohli trestnými stíhaniami a súdnymi procesmi umlčať prípadných kritikov presídľovania migrantov na Slovensko. Podobne, ako je tomu napríklad vo Švédsku.
Je pravdepodobné, že nemalá časť funkcionárov SaS dobre vie, o čo ide. Sú tak vedomou súčasťou toho procesu, kde ide hlavne o plán presídľovania migrantov na Slovensko.
Strana SaS nakoniec svoju spriaznenosť s mimovládkami po voľbách už , pomerne ľahkovážne, otvorene prezentovala (viac info: Nadštandardné vzťahy medzi SaS a mimovládkou zo skupiny George Sorosa )
O čo vlastne ide teraz, v tomto aktuálne prepieranom prípade?
Poslanci Ľudovej strany mali na sakách malé, už z malej vzdialenosti ťažko rozlíšiteľné znaky svojej strany. A tieto „Lucka“ vyhodnotila ako propagačný materiál, zjavne neunúvajúc si zvážiť celú vec v súvislostiach. Priznám sa, že ma to u nej ani neprekvapuje…
Príslušnosť poslancov ku konkrétnej strane je informácia, ktorá je verejne dostupná na webe Národnej rady.
Preto malý odznak sa súdnemu človeku naozaj nedá chápať ako propagácia, ide o akúsi neškodnú a naozaj prakticky neviditeľnú formu prihlásenia sa poslanca ku svojej strane.
Ak by poslanec prišiel v tričku „voľte Ľudovú stranu“, bol by to iný príbeh.
Dva malé príklady zo života s ktorými sa iste stretol každý z nás a každý ich pochopíme, snáď okrem pár výnimiek, ktorým to miera duševného majetku neumožňuje.
Voľby do NRSR, volebná miestnosť. Je tam zakázané propagovať politické strany.
Ale občan sa tam so znakom strany stretne na hlasovacom lístku. Znak na hlasovacom lístku nie je propagačným materiálom, je označením príslušnosti hlasovacieho lístku ku konkrétnej strane.
Prečo na autách Policajného zboru nie sú reklamy okrem toho „Pomáhať a chrániť“? Propagačné materiály na policajnom aute proste nemôžu byť.
Ale na policajnom aute nájdete znak výrobcu auta. Je znak výrobcu auta propagačným materiálom? V tomto prípade nie je, ako ním nie je ani malý odznak na saku poslanca Ľudovej strany.
Ale rovnaký znak automobilky na veľkej vlajke v autosalóne už propagačným materiálom je.
Vlastne sa toho až tak veľa nestalo.
Lucia Nicholson už po x-tý krát predviedla svoju neschopnosť zastávať zverený post.
Je to už x.-tý útok „demokratov“ z vládnej koalície alebo „kontrolovanej“ opozície v snahe akýmkoľvek spôsobom skomplikovať život poslancom Ľudovej strany.
A pri tom už tradične po x-tý krát skáču na tie isté hrable.
Poslanci Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko sú už na tieto „ťahy“ naučení a verejnosť je už tiež zo dňa na deň lepšie v tejto veci zorientovaná.
Skončí to tradične – Ľudová strana medializáciou tohto prípadu opäť získa pár nových sympatizantov.
Slováci proste nemajú z generácie na generáciu radi, keď sa niekomu z pozície moci nespravodlivo ubližuje….
