Mám veľký rešpekt pred predpovedaním budúcnosti, pretože tá je výslednicou mnohých vektorov a často aj náhod. Kto by bol pred týždňom povedal, že nejaká Janka Cigániková jednou vetou zostrelí sľubné preferencie SaS o nejaké to percento ?

Laura Kovalová  v článku Ortel sa po slovensky povie Kotleba, po americky Trump  o Marianovi  Kotlebovi píše:

Podľa mňa budúci SK premiér, pretože ho budú voliť ľudia ako alternatívu! Ako liek na svoje boľačky. Kotleba je tzv. ” inteligenciou” démonizovaný, prisudzujú sa mu všetky zlé vlastnosti, vyťahujú sa na neho komické kauzy… Premiér býva zadarmo v byte kriminálneho živlu, ktorý okradol štát o milióny eur, minister vnútra s tým živlom spoluvlastní firmy, bývalý minister financií, jeden z najbohatších Slovákov zmizol niekde za veľkou mlákou, ale Kotleba je zločinec, vrah, deviant, lebo má sídlo strany vo vlastnom rodinnom dome…

Do článku sa autorke dostala malá nepresnosť, spomínaný rodinný dom – sídlo strany je vo vlastníctve strany, nie Mariana Kotlebu. Ale to na význame odstavca nič nemení.

Súhlasím s autorkou, že môže nastať stav, a nebolo by to prvý krát v histórii, že vláda pod vedením Mariana Kotlebu by bola v danom čase najlepším riešením pre všetkých.

Laura Kovalová vidí možnosť veľmi zlého vývoja situácie v spoločnosti:

Ozajstný menej chytrý obyvateľ si totiž nepôjde buchnúť do cigánskej osady, alebo utečeneckého táboru, tam kde naozaj spočíva jeho problém, ale vyberie si cestu najmenšieho odporu, vyberie si počerného chlapca od susedov napr. Šarkezyovcov, Šípošovcov, Vargovcov, alebo Mugambeovcov, keď bude cupitať s husličkami do hudobky, alebo keď sa bude večer vracať z doučovania z matiky, alebo ich tmavého otca keď sa bude večer vracať domov z práce… vtedy ešte len začne naozajstný prúser.

Nedá sa vylúčiť ani tento smer vývoja, teda že príde čas, kedy „menej chytrý obyvateľ“ môže mať chuť buchnúť si do autorkou menovaných obetí.  Ale história nás učí,  napríklad leto 1945 na území zaniknutého Protektorátu Čechy a Morava, že ešte väčšiu chuť bude mať „si buchnúť“ do tých, ktorých by v tom čase považoval za súčasť systému – pre neho „kolaborantov“.

V takej situácii by bolo veľkým šťastím pre Slovensko, ak by existoval politik, ktorý by sa postavil pred národ s tým, nenaprávajme neprávosti  minulosti neprávosťami v súčasnosti.

A hlavne, ide o to, aby v tej chvíli  tí „menej chytrí obyvatelia“ toho politika rešpektovali.

Ten politik by sa tak stal nádejou aj pre tých, ktorí ho predtým z duše nenávideli. Stál by pred ťažkou úlohou, opäť zjednotiť občanov Slovenska pre spoločný cieľ. Niečo podobné dokázal v Rusku Vladimír Putin.

Je to predovšetkým o celkovej spoločenskej kultúre, ako je nastavená.

Leto 1945 bolo v Čechách pre mnohých tragické, na Slovensku bolo o poznanie miernejšie. Bol to dôsledok toho, že vláda v Bratislave bola oveľa benevolentnejšia ku kritike, než správa Protektorátu.

V Protektoráte Čechy a Morava sa každý náznak nesúhlasu, alebo aj málo nadšený súhlas, tvrdo trestal. Dokonca trest smrti bol za to, ak niekto mal doma rádio schopné zachytiť Londýn.

Výsledkom bolo, že keď moc na jar 1945 zakolísala a potom natrvalo padla, všetka tá frustrácia  naakumulovaná počas okupácie, strach,  pretvárka, zlosť, to všetko vyšlo von a nebolo toho, kto by to zastavil.

Súčasný boj „proti extrémizmu“, všetky tie „Žitňanskej novely“ mi v tomto kontexte histórie pripadajú mimoriadne kontraproduktívne.  Posúvajú nás k „Protektorátu“ a zákonite nastavujú spoločenský vývoj  smerom, ktorý naznačuje Laura Kovalová.

Laura Kovalová: Ortel sa po slovensky povie Kotleba, po americky Trump

(Úvodné foto : Úrad vlády – zdroj Wikimedia)