Z ostudy kabát

(úvodné foto: Pixabay)

má dnes riaditeľka MŠ na Iljušinovej ulici v Petržalke.

Ešte pre prípadných kritikov, nadpis nie je v češtine, ale po záhorácky, aspoň teda u jedného záhoráka som toto slovné spojenie počul.

Aká patália sa pani riaditeľke stala ?

Vybrala sa z deťmi do parlamentu, čo nebol ten najlepší nápad. Všetci vieme, že v parlamente „padají sprostá slova a preto by sa na parlament nemal nik dívať“.

Deti sa fotili a s nimi aj nejakí poslanci parlamentu. Bežná prax.

Odfotil sa s nimi aj pán poslanec Kotleba. Tiež bežná prax, radi sa s ním fotia hlavne stredoškoláci, z čoho ide rozhodiť hlavne mimovládky a rôzne tie tzv. osobnosti.

To čo potom predviedla pani riaditeľka jej ale spravilo „z ostudy kabát“.

Zrejme ju potom niekto prekádroval ako fanynku Mariana Kotlebu a milostivé k nej neboli ani Topky s Tablet TV, ktoré z nej na chvíľku urobili celonárodnú celebritu.

Nie je to síce ešte ani zďaleka Tukabel

„Mne nemusíte hovoriť, kto on je, ja som učiteľka. Mám z toho infarktový stav. Už som vedela, že je zle, len som nechcela robiť pred deťmi infarktové stavy. Deti boli nainštruované, že ideme pozrieť vlajky a symboly. Fotili sme sa všade, pred vojakmi, vo foajé. A on sa tam ten blbec pristavil,“

„Nemohla som pred deťmi robiť škandál. Keby to boli žiaci základnej školy, tak áno, ale malé deti by videli, že pani učiteľka kričí a by mali takú traumu na psychike, že by ma rodičia zabili,“

zdroj: Topky 

Rodičia by si naozaj mali posvietiť na to, aký výchovný proces v škôlke prebieha. Pretože pani riaditeľka podľa svojich slov nezvládla naozaj štandardnú situáciu,

Vojdem z deťmi zo škôlky do parlamentu, deti sa fotia s poslancami. Príde aj Marian Kotleba. Ak nechce aby sa fotil s deťmi, pretože následne dostane pucung od šéfstva, tak naozaj to nemusí ísť do stavu „deti by videli, že pani učiteľka kričí“. Veď sa to naozaj dá bez decibelov, pán Kotleba poprosím vás, nefoťme sa, viete ako to v Bratislave chodí, budem mať problémy…

Mne to ale celé príde ináč, to ako sa to prezentuje, to nemá logiku. Tam bolo všetko v pohode, ale akonáhle sa fotky dostali na verejnosť, dostala sa pani riaditeľka  pod obrovský tlak.

Milan Uhrík:

„Riaditeľka sa vyhovára len preto, že médiá ju začali politicky lynčovať. K takej fotke sa nedá donútiť, deti si vyžiadali práve prítomnosť Mariana Kotlebu a fotograf ich chcel odfotiť, lebo sa na fotke usmievajú,“

zdroj Čas.sk

Každý si pri pohľade na foto iste urobí svoj názor.

Situácia plná úsmevov, zvečnená na fotografii je na videu, ktoré je súčasťou článku. Len treba pretrpieť tú otravnú reklamu.

Za povšimnutie tiež stojí prvá oslovená „slniečkárska“ mamička. Povedať verejne niečo takéto napríklad na Andreja Kisku, je človek za chvíľu pred vyšetrovateľom.

Ale pani riaditeľku treba skôr poľutovať, než morálne odsúdiť.

V Bratislave totiž začína mimovládkarska ostrakizácia Mariana Kotlebu naberať obludné rozmery. V tejto súvislosti si nedá nespomenúť na dva zrušené charitatívne koncerty pre choré deti (spevák Ondrej Ďurica), koncert  napokon prichýlila Nitra.

Bratislavský kraj vo voľbách Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko do parlamentu neposlal, strana tu získala 4,72%.

Len tak ďalej milí eurohodnotoví aktivisti, a bude to 14,72% a viac. Pani riaditeľka je dnes tak trochu na posmech, a  hlavne na  poľutovanie, to prejde, prídu iné zábavky. Ale vy lezetie na nervy už značnej časti obyvateľov Slovenska. A to len tak neprejde.

Čierny deň pre Slovensko.

Džihádista na titulnej fotke nie je náhodou (zdroj: Jihad Watch). Z kuloárnych informácií ohľadom tohto zákona vyplýva, že hlavným cieľom prijatej novely nie je ani tak Marian Kotleba a jeho strana.

Hlavným cieľom je navodiť taký právny stav, aby bolo represívnymi zložkami štátu možné rýchlo a efektívne umlčať akúkoľvek kritiku a neželané informácie o radikálnom islame  a európskych hodnotách.

Kritika migrácie má tiež dostať punc trestnosti. Tak ako je tomu napríklad vo Švédsku. Elity už pochopili, že po dobrom to s tým multikulturalizmom nepôjde.

A tak v Európe, krajina po krajine, ustupuje od slobody slova a  represia moci voči občanom stúpa. Rýchlosť demontáže demokracie je úmerná tomu, ako v jednotlivých krajinách  mimovládky ovládajú vlády, politické strany a parlamenty.

milankrajniak
Milan Krajniak (foto: FB)

Princíp prijatého  „náhubkového“ zákona veľmi dobre vystihol poslanec Milan Krajniak.

Pretože v skutočnosti ten zákon, o ktorom rokujeme, nie je zákon o boji proti extrémizmu, to je zákon totalitný, ktorým pani ministerka zavádza možnosť, aby štát určoval, ktorý názor je správny a ktorý je nesprávny. A toto absolútne zásadne principiálne odmietame.

Akonáhle štát začne určovať, čo je správne a čo nesprávne, tak sme skončili dámy a páni. Skončili sme.

To už nie je demokracia, to už je kultúra, aká je dnes v Nemecku, kde máte jeden názor na verejnosti a druhý názor doma medzi príbuznými alebo medzi kamarátmi na pive. Lebo jeden názor je ten oficiálny, to je to, čo sa smie povedať a druhý názor je ten, ktorý si naozaj myslím.

Ale my sme toto zažili za komunizmu. Kam to viedlo? Viete, kam to viedlo? Ja vám to poviem. V tom, že dodnes je tá spoločnosť naša pokrytecká. Zvykli sme si na to, že jáj no tak ako zahráme sa na to, čo je správne a v skutočnosti si myslíme niečo iné. Ako potom chceme riešiť problémy, keď sa ešte aj v takýchto otázkach budeme hrať?

Sloboda prejavu buď je alebo nie je. Ak je sloboda prejavu, je sloboda prejavu aj pre nesprávne názory a ja to musím byť schopný zniesť, aj keď s vami nesúhlasím, lebo to je sloboda prejavu. Akonáhle začneme určovať, ktoré názory sú správne a nesprávne, tak to je totalita.

zdroj MediaPortál (video  + celé vystúpenie poslanca Milana Krajniaka)

stanislavdrobny
Stanislav Drobný foto: www.pno.sk

Nad právnou nelogickosťou prijatej novely sa zamyslel poslanec za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Stanislav Drobný:

V Slovenskej republike sa pomaly dostávame do stavu, že ľudia začínajú mať obavy realizovať svoje ľudské a občianske práva strachu či sa tak nedopustia trestného činu.

Je to spôsobené neistotou, interpretácii trestného práva a neustále sa meniacou legislatívou ktorá až nadbytočne reguluje takmer každý detail života občanov cez represiu. Vrátim sa k samotnému § 424a apartheid a diskriminácia skupiny osôb.

Užz názvu paragrafu neviem, či si mám myslieť o stave legislatívneho procesu v Slovenskej republike. Či sme už ozaj ako Juhoafrická republika aby sme zákonmi riešili apartheid?

Presne takéto návrhy zákonov robia právo nejasným a nepredvídateľným. Tento návrh je súčasťou snahy vládnych a časti opozičných strán ako si spôsobujú spútať zošnurovať verejnú diskusiu, niečo podobné sme tu mali za socializmu.

Socialistické zriadenie to nezachránilo. Rovnako ako to v dlhodobom horizonte nepomôže ani súčasnému systému.

Nedá sa dlhodobo úspešne fungovať za stavu, že občania nemôžu alebo sa boja povedať svoj názor zo strachu pred trestným stíhaním.

Možno občania na chvíľu vystrašene stíchnu tým, že nepôjdu hlavou proti múru. Ale s tým presvedčením, že pri prvej reálnej príležitosti to poriadne osladia tým, ktorých sa po celý čas báli.

Dejiny sú plné takýchto príbehov. Situácia v celej Európe nie je dobrá. Nik z nás nevie čo prinesie najbližší deň, týždeň, mesiac. Preto na Slovensku potrebujeme v dnešnej dobe širokú diskusiu na aktuálne témy aj tie nepríjemné. A nie ticho spojené zo strachom z represálií.

zdroj MediaPortál (Video + celé vystúpenie poslanca Stanislava Drobného)

Smutné, že po všetkých tých vystúpeniach za hlasovalo 98 poslancov, proti iba 21 a 20 nemalo názor.

A German worker refuses to raise his arm to give the nazi salute at Hitler's arrival to his factory, Hamburg, 1936.
V našom parlamente máme 41 krúžkov.  Nestačilo….Foto: Hamburg, 1936, autor neznámy…zdroj: Wikipedia

Za hlasoval takmer celý poslanecký klub SMER SD, okrem tých čo na zasadnutí neboli. Nenašiel sa ani jeden poslanec, čo by mal k takejto demontáži demokratických hodnôt kritickú   pozíciu. Pronárodné a demokratické krídlo v SMERe SD je už asi minulosťou, bruselské krídlo má v parlamente jednoznačne navrch.

Spozornieť by mal volič Slobody a Solidarity (SaS). Na slobodu si pri tomto hlasovaní nespomenul ani jeden z jej poslancov. Všetci do jedného boli za.

A German worker refuses to raise his arm to give the nazi salute at Hitler's arrival to his factory, Hamburg, 1936.
August Landmesser – muž, ktorý odmietol totalitu.

Sulík je v Bruseli, odstavený od reálnej moci v strane. Ako sa zdá, probruselské krídlo stranu už  natrvalo ovládlo a strana bude na 100% podporovať všetko, čo si vyžiadajú mimovládky a Brusel.

Neprekvapuje,  že sa za slobodu slova nepostavil Most – Híd . Nakoniec je to strana, ktorá priamo žiadala prijímanie moslimských migrantov na Slovensko.

SNS iste sklamala svojich voličov, celý klub bol komplet za obmedzenie slobody slova.

Poslanci za bývalú Sieť, dnes nezávislí,  zákon tiež podporili, nakoniec strana išla do volieb s tým, že podporuje presídľovanie moslimských migrantov na Slovensko.

Neochvejne za demokratickými hodnotami stáli poslanci za SME RODINA Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Nepriamo sa za zachovanie demokracie na Slovensku postavili Matovičovci – OĽANO. Celý ich poslanecký klub sa zdržal hlasovania. Iste, väčším gestom by bolo byť proti, ale zrejme sa už tiež boja. Zdržanie sa hlasovania je tak aspoň symbolickou formou odporu voči nastupujúcim totalitným praktikám.

Dnes sa prijatím tohto zákona spoločenská klíma na Slovensku veľmi zmenila.

Nejaký čas sa iste podľa nového zákona nič neudeje, samotní policajti, prokurátori a sudcovia neradi budú postupovať proti občianskym slobodám. Či už zo svojho demokratického presvedčenia, alebo z obavy, že keď „sa to otočí“, budú oni braní novou vládou na zodpovednosť.

Časom to však vládna moc prekoná a nájde takých,  čo sa tomu upíšu. Akonáhle sa basy začnú plniť prvými obvinenými za politický názor, bude Slovensko iný svet, ako ho poznáme dnes…

 

 

 

 

Alarmujúca spoločenská a sociálna situácia na Slovensku.

Obyvatelia Slovenska toho znesú veľa.

construction-workers-60585_1920
ilustračné foto: Pixabay

Nejeden otec rodiny smutne premýšľa a dokonca kladie vinu sebe:  nemohol som urobiť viac preto, aby sa moje deti, moja rodina, všetci moji blízki mali lepšie?

Je však čas si povedať, že hlavnú vinu na skromných podmienkach, v ktorých žije väčšina slovenských rodín, nesie systém a politici, ktorí to tu už desaťročia riadia.

Slovensko postihla nebývalá drahota. Vidí to každý, kto práve pustil obchod s tovarom v taške a pokladničným blokom v ruke.

Zvyšovanie cien v posledných rokoch spôsobuje hlavne štát, ktorý sa rôznymi spôsobmi snaží pracujúceho človeka skutočne zodrať.

zlacesta
rozbitá cesta – foto: FB

Celé desaťročia sme jazdili po dobrých cestách a nebolo žiadne mýto. Dnes máme mýto a rozbité cesty.

Kto platí mýto? My všetci, pretože prepravcovia musia mýto premietnuť do cien prepravovaného tovaru.

Koľko za tie roky pribudlo občanovi nových daní, odvodov a poplatkov?

Najnovšie vláda vymýšľa nový odvod z poistenia.

Čo na tom, že tú poistku veľa krát mať musíme, pretože štát nám ju prikazuje. Proste si za poistenie zaplatíme viac.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Dnešná sociálna demokracia – Monika Flašíková Beňová sa zúčastňuje na  blokáde  protestu občanov, pretože tí  občania podporujú občianske práva asociálmi terorizovaného robotníka Oskara Dobrovodského (rok 2012)

Kedysi záujmy pracujúcich v politike hájila sociálna demokracia. Tá je dnes v celej Európe tak prelezená mimovládkami, že pokiaľ občan nie je inak sexuálne orientovaný, nepatrí k nejakej menšine alebo nemigruje, nie je hodný jej pozornosti.

A strany, ktoré ešte pracujúci človek zaujíma, tie terajšie „elity“ označujú za extrémistické a najradšej by ich nechali štátom zakázať.

Ladislav Nagy (skrátené – zdroj: Náš Trnavský kraj)