Hrou osudu petícia začala v deň, kedy sa Slovensko ujalo rotujúceho predsedníctva v Únii.
Nie je žiadnym tajomstvom, že za organizáciou petície stojí Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Strane však niet čo vyčítať, zámer presadzovať vystúpenie z Únie strana pred voľbami netajila.

Na otvorenie “petičnej sezóny” som sa bol pozrieť do Trnavy.

Občania sa z času na čas pristavovali, podpisovali či odmietali podpísať a čo je najdôležitejšie, prebiehala diskusia.
Ja som z nej pochopil dnes jednu vec.
Občania sú za EÚ, lenže…
Občania si pod EÚ predstavujú EHS – Európske hospodárske spoločenstvo. Teda voľný pohyb občanov tovarov a služieb.
Takmer nik nesúhlasí s tým, že by Slovensku malo vládnuť z Bruselu a už vôbec nesúhlasia s tým, že by sem Brusel mal posielať desaťtisíce migrantov s tým, že Slovensku prikáže sa o nich all inclusive postarať.
Ľudia poukazujú na nemožnosť slovenských mladých rodín zaopatriť si vlastné bývanie a ak si zaopatria, tak za cenu balvanu hypotéky. A zrazu si niekto príde a systém mu proste strechu nad hlavou dá a to aj z daní tej mladej rodiny.
Hlas ľudu hlas boží, aj keď naplniť ho nie je vždy jednoduché.
Napríklad žiadať v jednej vete voľný pohyb tovaru a zároveň deklarovať potrebu obnovy slovenského poľnohospodárstva na úroveň z čias socíku je do istej miery dosť náročná požiadavka. Aj keď – zjednotenie dotácií poľnohospodárom v rámci všetkých krajín EU by bolo zaujímavým impulzom.
Ja osobne vítam petíciu a následné referendum z toho dôvodu, že vyvolá tak potrebnú diskusiu. Na rozdiel od rôznych osobností si nemyslím, že pospolitý ľud nemá čo do veci povedať. To ako vládne Brusel sa dotýka rovnako ako učňováka, tak aj “osobnosti” zo sveta “kultúry”. A osobne nemám dojem, že sústružník je v otázkach EU menej kvalifikovaný než nejaký komediant z javiska.
Osobne, ako som v minulom článku sľúbil, som petíciu dnes v Trnave podpísal. Odporúčam tak urobiť každému, kto s ňou príde do styku. Petícia nie je “remain”, nie „leave“, petícia je proste požiadavka na diskusiu o veciach, čo nás všetkých trápia.



Miro Juriš (písané pre Medzičas)
(zverejnené so súhlasom autora)