(Úvodné foto: Wikipedia)
Na Slovensku to začína vrieť.
Opätovne sa ozývajú učitelia so svojimi nárokmi. Neberiem im to, avšak aj iný by chceli, aby im bolo pridané k ich platom. Učitelia majú poslanie, nie zamestnanie.
Ak budú vychovávať moje deti k láske k vlasti, budú deti viesť k rozpoznávaniu dobra a zla, budú ich učiť správne historické udalosti, nie upravené podľa diktátu mocných, budú ich viesť k morálnym hodnotám, tak si zaslúžia ozaj vysoké ohodnotenie.
Avšak ak budú deťom vštepovať základy života džungle, že silnejší vyhráva a k cieľu sa majú pretlačiť za každú cenu, aj za cenu poníženia iného, ak sa budú učitelia riadiť diktátom gender ideológie a tieto myšlienky prenášať na moje deti, tak nesuhlasím ani s tým platom, ktorí majú teraz.
Ale nebezpečenstvo tkvie inde. Všimnime si, že učitelia začali svoje požiadavky uplatňovať ihneď po voľbách, nenechali zlepencovej vláde ani obligátnych 100 dní. Vyskočili ako jojo. Ihneď…
Prečo to tak asi je? Dôvodov je viac. V prvom rade voľby nedopadli tak, ako mali. Po druhé vznikla vláda, ktorá sa na pokyn zvonka musela dať za každú cenu „ do hromady“ , spojil sa „oheň z vodou“, predstavitelia niektorých strán spáchali politické harakiri v priamom prenose.
Prečo dokázali títo politici obetovať svoje kariéry, len preto, aby zlepili takýto guláš? Prečo sa nad týmto nezamysleli dôkladne tie úžasné nezávislé médiá?
Odpoveď je jednoduchá. Lebo to tak museli urobiť. Lebo im to tak bolo prikázané. Lebo bolo potrebné sa spojiť proti pravde. Pravde, ktorá sa snaží presadzovať Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko na čele s Mariánom Kotlebom.
Ale nakoľko tento vládny zlepenec nenapĺňa predstavu tých, ktorý majú záujem Slovensko úplne rozbiť a podriadiť eurodiktátu, tak musia rozdúchavať nepokoj v spoločnosti.
Teraz to sú učitelia, potom zdravotníci, potom to budú možno policajti, úradníci, atď… Každý chcem mať pridané, všakže?!
Učitelia si neuvedomujú /možno niektorí/, že sú len zámienkou. Nechali sa zlanáriť na „robenie politiky“.
Ak by sme dopátrali organizátorov učiteľských protestov, zistili by sme, že sú to zamestnanci rôznych (ne)ziskoviek, ktorých pozadie je prinajmenšom diskutabilné.
Ak sa zamyslíme ďalej, zistíme, že takýmto spôsobom sa začínajú tzv. farebné revolúcie. Je to ako cez kopirák. Nie sme prvá krajina, kde sa o to „tí ľudia“ pokúšajú.
Kedže Slovensko sa napriek všetkej tej nadpráci spomínaných (ne)ziskoviek stále nechce úplne podvoliť eurodiktátu, potrebujú vyvolať občianske nepokoje a potom z veľkou slávou nás zachránia noví ľudia, už ozaj tí správny a spravodlivý… .
To je plán, ale mi ho poznáme, tak im nenaleťme. Tí tzv. spasitelia budú 100 x horší, ako tí doteraz. My máme svoju alternatívu. Pochopme to už.
Ak by bola Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko len slabým výkrikom do politického života na Slovensku, tak by sa jej tak štandartné strany neobávali.
Môžu si vypisovať v tých ich médiách, čo len chcú. Pravda vždy vyjde na povrch, skôr či neskôr. Preto sú všetci taký nervózny už len pri spomienke na Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, alebo Mariána Kotlebu.
Nedovoľme , aby zas s nami manipulovali. Vysvetlime aj učiteľom, že ak aj ich požiadavky sú s časti oprávnené, teraz len slúžia na veľmi zlý a škodlivý účel pre Slovensko. Vláda im ich požiadavky nesplní. Doterajšie vlády nerobili pre ľudí a ani táto vláda nie je iná. Platy zvýšia len tým, ktorých potrebujú. Skúste hádať komu…
Zostaňme svorný. Slovák vždy vedel, ako sa zachovať v ťažkej chvíli. Nájdime každý z nás vo svojom vnútri, toho starého dobrého Slováka, plného radosti zo života, plného viery v Boha, plného lásky k blížnemu. Presne toto im vadí. Tieto naše dobré vlastnosti. Tie potrebujú zničiť, rozoštvávať nás.
Nedovoľme im to!
M. D.
Stanislav Drobný
